duma1, -y, obyč. v mn. č. dumy, dúm ž. bás. premýšľanie, uvažovanie, rozjímanie, snenie: hlboká, ťažká d.; Pomalým krokom a v ťažkých dumách vrátil sa do svojej komnaty. (Fig.)
● ponoriť, pohrúžiť sa do dúm zamyslieť sa, zasniť sa; vytrhnúť niekoho z dúm vyrušiť zo zamyslenia, zo snenia
(jedna) duma; (bez) dumy; (k) dume; (vidím) dumu; (ó) duma!; (o) dume; (s) dumou;
(dve) dumy; (bez) dúm; (k) dumám; (vidím) dumy; (ó) dumy!; (o) dumách; (s) dumami;