dúdik p. dudok1
dudok1, dúdik i duduk m.
1. csl druh vtáka s chocholom, zool. dudok (Upupa): Viďel som dnez vo hvare dudoka (Kameňany REV); Duduki sä nosä na zatku v zahrade (Brusník REV); Veru aj dutka zme mali (V. Rovné BYT); dúďik (Nitr. Hrádok NZ)
F. nesedz ani duduk! (Kameňany REV) - nehybne; nafúkaní ako dudok (Bobrovec LM) - veľmi nahnevaný, dotknutý
2. expr. urážlivý človek: Hňeť sa nadula, takí dudok (Pečenice LVI)
dudok2 m.
1. vsl zastar. drobný peniaz starej meny, grajciar: Dudek to stare ľudze volaľi grajcar (Dl. Lúka BAR)
2. expr. peniaz: Aňi ňeveďeu̯, ako sa mu dutki roskotúľaľi (Mošovce MAR); Nemá dutkóv (Bošáca TRČ)
duduk p. dudok1