duchy m. pomn. zried. kováčske mechy: Kovaľ caha duhi (Markušovce SNV)
duch1 m 1. psychická schopnosť človeka, duša: kdo z lidi wj, co gest w čloweku, gedine duch čloweka, kteryž gest w nem (MV 1676); duch múj hotovy jest, ale telo kleká (ASL 1687); tá tvá ducha podcťivosť (BR 1785) L. bazliwj wogak prjtomnosť ducha potratj (PT 1796) duchaprítomnosť F. mam wzhliednuty gedine na chudeho duchem (BAg 1585) poníženého, pokorného 2. schopnosť myslieť, nadanie: newim yakym duchem hnut sa a popuzen (SKALICA 1618); musite geden druheho znassety, tichym duchem se spolecne naučat (AgS 1708); ecstasis: wytrženj z mysli, wytrženost w duchu (KS 1763); jednakím jeden i druhý duchem zustává (BR 1785) L. aby wericy gednotu ducha držely (ŠV 1675) rovnako zmýšľali; kteryžkoli byli w horkosti ducha v zlom duševnom stave; Marya, že se stawa matka božj, pro ten weliky titul wysokeho ducha nedostala nespyšnela (SP 1696); posilňovať sa v d-u, d-om duševne sa rozvíjať: dite rostlo a posilnowalo se w duchu (Le 1730); djťa rostlo a posylňowalo sa duchem (KB 1756) 3. dobrá al. zlá nadprirodzená bytosť: duchuow chytrých nestrachug se (RL 1571); geden z duchow temnosti (TC 1631); zlodegstwa z nawodu ducha nesslechetneho spachal (VELIČNÁ 1724); fanaticus: podsedly duchem (KS 1763) pomätený, streštený L. náb D. svätý tretia božská osoba v kresťanskej vierouke: we gmeno Ducha swateho (ŽILINA 1561); swateho Ducha koreny (HL 17. st) bot čemerica čierna Helleborus niger; Svätý D. cirk. sviatok Turíce: dluh slibugy zaplatity na den Svateho Ducha (ZVOLEN 1445) 4. náb duša: ó, kdiž Kristus ducha sweho wipustil (SPr 1783) zomrel 5. obyč. pl duchy životne dôležité procesy organizmu: ambrožka - mocz gegi gest ocžy a duchow widytelnich posylnowaty (MT 17. st) schopnosť videnia, zrak; (liek) duchy žywotne od zlych dymow z zle krwy posslych čisty (HL 17. st); (pilulky proti moru) občerstwugi srdco a ssetky wnitrne duchy (RT 17. st)