duch ducha D a L duchovi/duchu A ducha V arch. duchu pl. N duchovia m. 1. iba sg. D a L duchu ▶ vnútorný, myšlienkový svet, myšlienky, myseľ: nepokojný ľudský d.; povedať si niečo, usmiať sa v duchu; pookriať na duchu; je mladý, slobodný duchom; som duchom s vami; aristokrat ducha; krása ducha; cibriť si ducha vzdelávať sa; umenie povznáša ducha; Vtedy ešte netušil, že sa bude v duchu celé dni a noci vracať na tieto miesta. [I. Izakovič] 2. náb. ▶ (v kresťanskom náboženstve) Duch (obyč. v spojeniach) Duch Svätý, Svätý Duch, Boží, Pánov, Kristov Duch tretia osoba Najsvätejšej Trojice (Otec, Syn a D. Svätý): Zoslanie Ducha Svätého pohyblivý sviatok, ktorý sa slávi na päťdesiaty deň po Veľkej noci a desať dní po sviatku Vstúpenia Krista Pána na nebo; hovor. na Ducha na Turíce 3. cirk. iba sg. ▶ nadprirodzený princíp náboženského a morálneho života, duša: povzniesť ducha k Bohu; posilniť ducha proti pokušeniam; Otcov duch mu vraždu prezradí a poprosí ho, aby sa pomstil. [M. Zelinka] 4. náb. ▶ nadprirodzená stvorená bytosť majúca rozum a vôľu, ale nie telo: dobrý d. anjel; zlý d. padlý anjel, diabol 5. ▶ (v ľudových tradíciách, v rozprávkach) nadprirodzená netelesná bytosť, strašidlo, mátoha: veriť v duchov 6. iba sg. ▶ duševné schopnosti potrebné na vykonávanie niečoho; syn. nadanie, vlohy: byť obdarený duchom; vynikať duchom; rozvíjať si ducha; mať básnického, tvorivého, obchodného, podnikavého, športového ducha; Ja som prorockého ducha nemal. [M. Urban]; Nemá ti ten dar ducha na poľovačku. [P. Jaroš] 7. iba sg. ▶ povahové vlastnosti, založenie: byť rozvážneho, hĺbavého, veselého ducha; mať bojového, nezlomného ducha; Nezlomilo jej ducha to, že bola stále pod dozorom bachovských úradov. [KŽ 1954] 8. ▶ človek výnimočných duševných vlastností, osobnosť v duchovnej sfére: veľkí duchovia národa, ľudstva, doby; najväčší d. 19. storočia; bol to štátnický, vodcovský d.; osvietený d. múdry, vzdelaný človek; silní duchovia Makovický a Škarvan [Pd 1995] ◘ fraz. byť/chodiť ako bez ducha bez života, bez záujmu, byť málo aktívny; chodiť/kráčať ako duch nečujne; prísť/zjaviť sa ako duch a) nečujne, nebadane b) nečakane, zrazu; zmiznúť/stratiť sa/vytratiť sa ako duch nebadane, nečujne odísť; hodina duchov polnoc; ríša duchov záhrobie; akoby ho osvietil Duch Svätý zrazu si uvedomil, zrazu mu napadlo; ani čo by doňho zlý duch vošiel al. posadol ho zlý duch zmocnila sa ho zlosť, zúrivosť, veľmi sa rozzúril; ani [živého] ducha al. nikde ani [živého] ducha niet/nevidieť nikoho; bohatý duchom/na duchu veľmi múdry, inteligentný; byť duchom neprítomný/inde/ďaleko myslieť na iné, nesledovať, o čom sa hovorí; byť jedno telo a jeden duch úplne sa zhodovať, byť vo vzájomnom súlade; dať sa do služieb ducha oddať sa duševnej práci; chudoba ducha duševná obmedzenosť; bibl. chudobní v duchu prostí; chudobný duchom/na duchu duševne obmedzený, hlúpy; ísť/kráčať s duchom času/doby prispôsobovať sa súčasnosti; odísť/pobrať sa medzi duchov zomrieť; vypustiť ducha zomrieť; vyvolávať duchov hovoriť o niečom nepríjemnom predčasne, strašiť možnosťou, že sa stane niečo nepríjemné; vyvolávať duchov minulosti hovoriť o niečom, pripomínať niečo (obyč. zabudnuté a nepríjemné), čo sa odohralo veľmi dávno; zodpovedať duchu i litere (zákona, zmluvy) byť v súlade (so zákonom, zmluvou a pod.) ◘ parem. v zdravom tele zdravý duch o telesnom a duševnom súlade; do Ducha nepúšťaj sa kožucha a po Duchu zas dobre v kožuchu okolo Turíc ▷ v duchu predl. s G ▶ vyjadruje spôsob, zameranie v súlade s niečím; syn. v zmysle, podľa: postupovať v duchu zákona, pravidiel, tradície; v duchu vzájomného porozumenia; v duchu požiadaviek súčasnosti; v duchu kresťanskej lásky; obliekať sa v duchu módy; Mesto žilo cez víkend v duchu jesenného upratovania. [Vč 1982]; Stretnutie sa uskutočnilo v duchu fair play. [Sme 1995]; proti duchu predl. s G ▶ vyjadruje spôsob, zameranie namierené proti niečomu; syn. proti: proti duchu zmluvy, zákona, pravidiel; bojovať proti duchu podsvetia