dubina -ny dubín ž. 1. ▶ dubový porast; syn. dúbrava, dúbravina: mladá, vysoká d.; hustá, riedka d.; Klčoval, obracal dubiny a ceriny na ornicu. [A. Bednár]
2. obyč. pl. dubiny odb. ▶ zmiešané lesné spoločenstvá s prevahou rôznych druhov dubov, dubový les; syn. dúbrava
3. hromad. ▶ dubové drevo, dubové haluze: suchá, mokrá d.; kúriť dubinou
▷ dubinka -ky -niek ž. zdrob. k 1, 3: mladá d.; nanosiť dubinku