dub duba pl. N duby m. 1. ▶ listnatý strom mohutného vzrastu s tvrdým drevom a plodmi žaluďmi, niektoré druhy sa pestujú ako úžitkové a okrasné dreviny: storočný, urastený, zoťatý d.; koruna, kôra, vetvička duba; sedieť pod košatým dubom, bot. d. letný Quercus robur; d. zimný Quercus petraea; d. cerový Quercus cerris; d. červený Quercus rubra; d. korkový Quercus suber
2. ▶ dubové drevo; výrobok z neho: prírodný, leštený, morený d.; nábytok z duba; hala obložená dubom
3. ▶ (plastová) dyha farbou a štruktúrou podobná tomuto drevu: podlahový, tmavý, svetlý d.; rustikálny d.
◘ fraz. hlas ako z duba dutý; chlap ako/ani dub urastený, silný; hlúpy/sprostý ako dub veľmi; húkať ako sova do duba hlasito kričať, revať; silný/mocný ako/ani dub veľmi; sedieť ako/ani hríb pod dubom a) ticho, nehybne b) nečinne; spať ako/ani dub tvrdo; akoby [bol] z duba spadol a) je veľmi prekvapený al. predstiera prekvapenie b) náhle, prekvapujúco sa objavil; [čo] z duba spadol? je taký nevedomý, hlúpy, naivný?; duby váľať robiť kotrmelce; hľadieť/pozerať ako hrom do duba a) byť zachmúrený b) zazerať; postaviť duba urobiť stoj na hlave, postaviť sa na hlavu ◘ parem. z deravého duba iba sova vyletí hlúpy povie iba hlúposť
▷ dubček -ka pl. N -ky, dúbok dúbka pl. N dúbky m. zdrob. k 1: mladučké dubčeky; Rýchle zoťali dva dúbky. [R. Sloboda]; dubisko -ka dubísk s., v sg. i m. zvel. k 1: obrovské, mohutné d.; silný d.
ďub, ďub-ďub cit. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje rýchle pichanie, udieranie prstom, zobákom a pod.; syn. ďob, ďob-ďob: vtáčik ďub-ďub do stromu
Krásny Dub -neho Duba L -nom -be m. časť obce Horná Súča;
Krásnodubčan, Dubčan -na pl. N -nia m.;
Krásnodubčanka, Dubčanka -ky -niek ž.;
krásnodubský, dubský -ká -ké príd.