Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

dub -a m.

1. listnatý strom rodiaci žalude, bot. Quercus

2. dubové drevo; výrobok z neho: prírodný, leštený d.

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: svetlý d., rustikálny d.

chlap ako d. silný; spí ako d. tvrdo; expr.: akoby bol z d-a spadol a) je prekvapený b) náhle sa zjavil; (čo) z d-a spadol? je taký nevedomý? d-y váľať robiť kotrmelce;

dubový príd.: d. porast; d. stôl, nábytok;

dubček -a, dúbok -bka m. zdrob. k 1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dub ‑a m.; dubový

dub duba pl. N duby m. 1.listnatý strom mohutného vzrastu s tvrdým drevom a plodmi žaluďmi, niektoré druhy sa pestujú ako úžitkové a okrasné dreviny: storočný, urastený, zoťatý d.; koruna, kôra, vetvička duba; sedieť pod košatým dubom, bot. d. letný Quercus robur; d. zimný Quercus petraea; d. cerový Quercus cerris; d. červený Quercus rubra; d. korkový Quercus suber
2. ▶ dubové drevo; výrobok z neho: prírodný, leštený, morený d.; nábytok z duba; hala obložená dubom
3. ▶ (plastová) dyha farbou a štruktúrou podobná tomuto drevu: podlahový, tmavý, svetlý d.; rustikálny d.
fraz. hlas ako z duba dutý; chlap ako/ani dub urastený, silný; hlúpy/sprostý ako dub veľmi; húkať ako sova do duba hlasito kričať, revať; silný/mocný ako/ani dub veľmi; sedieť ako/ani hríb pod dubom a) ticho, nehybne b) nečinne; spať ako/ani dub tvrdo; akoby [bol] z duba spadol a) je veľmi prekvapený al. predstiera prekvapenie b) náhle, prekvapujúco sa objavil; [čo] z duba spadol? je taký nevedomý, hlúpy, naivný?; duby váľať robiť kotrmelce; hľadieť/pozerať ako hrom do duba a) byť zachmúrený b) zazerať; postaviť duba urobiť stoj na hlave, postaviť sa na hlavu ◘ parem. z deravého duba iba sova vyletí hlúpy povie iba hlúposť
dubček -ka pl. N -ky, dúbok dúbka pl. N dúbky m. zdrob. k 1: mladučké dubčeky; Rýchle zoťali dva dúbky. [R. Sloboda]; dubisko -ka dubísk s., v sg. i m. zvel. k 1: obrovské, mohutné d.; silný d.


ďub, ďub-ďub cit. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje rýchle pichanie, udieranie prstom, zobákom a pod.; syn. ďob, ďob-ďob: vtáčik ďub-ďub do stromu


Krásny Dub -neho Duba L -nom -be m. časť obce Horná Súča;

Krásnodubčan, Dubčan -na pl. N -nia m.;

Krásnodubčanka, Dubčanka -ky -niek ž.;

krásnodubský, dubský -ká -ké príd.

ďob naznačuje pichanie, udieranie zobákom, prstom, nechtom a pod. s cieľom obyčajne narušiť povrch predmetu • ďub: ďateľ ďob, ďob do kôry; ďub a už bola v omietke dieročkazob (s cieľom zožrať, zjesť z niečoho): zob, zob do jablka


ďub p. ďob

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dub, -a m.

1. lesný listnatý strom; bot. d. letný (Quercus robur); d. zimný (Q. sessilis)

chlap ako d. silný, mocný; hlas ako z d-a dutý; hovor. d-y váľať robiť kotrmelce; hovor. postaviť d-a postaviť sa na hlavu; hovor. spí ako d. tvrdo; z deravého d-a len sova vyletí (porek.) hlúpy povie len hlúposť; tvári sa ako čo by z d-a spadol je veľmi prekvapený;

2. hovor. dubové drevo, niečo (obyč. nábytok) vyrobené z dubového dreva;

dubový príd. k 1: d. list, d. stôl, d-á doska, d-é drevo;

dubček, -a i dúbok, -bka m. zdrob. k 1

Morfologický analyzátor

ďubať nedokonavé sloveso
(ja) ďubem VKesa+; (ty) ďubeš VKesb+; (on, ona, ono) ďube VKesc+; (my) ďubeme VKepa+; (vy) ďubete VKepb+; (oni, ony) ďubú VKepc+;

(ja som, ty si, on) ďubal VLesam+; (ona) ďubala VLesaf+; (ono) ďubalo VLesan+; (oni, ony) ďubali VLepah+;
(ty) ďub! VMesb+; (my) ďubme! VMepa+; (vy) ďubte! VMepb+;
(nejako) ďubúc VHe+;

dub podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) dub; (bez) duba; (k) dubu; (vidím) dub; (o) dube; (s) dubom;

(štyri) duby; (bez) dubov; (k) dubom; (vidím) duby; (o) duboch; (s) dubmi;

Dub Dub
dub
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dub imperatív - the sturdy oak (pevný dub ) - ozrejmuje potrebu nezávislosti
G (bez) duba sadla si k studni v tieni vysokého duba , kde bolo príjemne chladno. Potom
D (k) dubu náhle prestal. Bull nesie rebrík k dubu , ktorého konáre sa rozprestierajú
A (vidím) dub Bolo to, akoby útočili na široký dub . Hoci ich chlap musel odháňať,
L (o) dube ju vypátral ukrytú vysoko na dube . Opierala sa chrbtom o kmeň,
I (s) dubom ostrove rastie zelený dub a pod tým dubom je železná truhla a v tej truhle
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) duby Nachádzajú sa tu napríklad mohutné duby letné a červené, jedľovec kanadský
G (bez) dubov borovicové lesy a húštiny mladých dubov , borievok a kaktusov. Bolo nás
D (k) dubom zároveň sa točiť. Odvliekol Jakea k dubom na samom konci poľa rovno pod
A (vidím) duby smerom na juh menili na šumiace duby a to všetko vytvorilo ostro zelenú
L (o) duboch Vrany, ktoré lenivo vysedávali na duboch okolo hájovne, vzlietli, zakrákali
I (s) dubmi striedajú s obielenými korkovými dubmi a vilami prominentov. Práve sem

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DUB sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 25×, celkový počet lokalít: 12, v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 4×;
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 4×;
MÔŤOVÁ (obec ZVOLEN), okr. ZVOLEN – 3×;
UBĽA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 3×;
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
SNINA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 2×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
HARMANEC, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
KROMPACHY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 1×;
LADOMIROV, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 1×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor