dub -a m.
1. listnatý strom rodiaci žalude, bot. Quercus
2. dubové drevo; výrobok z neho: prírodný, leštený d.
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: svetlý d., rustikálny d.
● chlap ako d. silný; spí ako d. tvrdo; expr.: akoby bol z d-a spadol a) je prekvapený b) náhle sa zjavil; (čo) z d-a spadol? je taký nevedomý? d-y váľať robiť kotrmelce;
dubový príd.: d. porast; d. stôl, nábytok;
dubček -a, dúbok -bka m. zdrob. k 1
dub duba pl. N duby m. 1. ▶ listnatý strom mohutného vzrastu s tvrdým drevom a plodmi žaluďmi, niektoré druhy sa pestujú ako úžitkové a okrasné dreviny: storočný, urastený, zoťatý d.; koruna, kôra, vetvička duba; sedieť pod košatým dubom, bot. d. letný Quercus robur; d. zimný Quercus petraea; d. cerový Quercus cerris; d. červený Quercus rubra; d. korkový Quercus suber 2. ▶ dubové drevo; výrobok z neho: prírodný, leštený, morený d.; nábytok z duba; hala obložená dubom 3. ▶ (plastová) dyha farbou a štruktúrou podobná tomuto drevu: podlahový, tmavý, svetlý d.; rustikálny d. ◘ fraz. hlas ako z duba dutý; chlap ako/ani dub urastený, silný; hlúpy/sprostý ako dub veľmi; húkať ako sova do duba hlasito kričať, revať; silný/mocný ako/ani dub veľmi; sedieť ako/ani hríb pod dubom a) ticho, nehybne b) nečinne; spať ako/ani dub tvrdo; akoby [bol] z duba spadol a) je veľmi prekvapený al. predstiera prekvapenie b) náhle, prekvapujúco sa objavil; [čo] z duba spadol? je taký nevedomý, hlúpy, naivný?; duby váľať robiť kotrmelce; hľadieť/pozerať ako hrom do duba a) byť zachmúrený b) zazerať; postaviť duba urobiť stoj na hlave, postaviť sa na hlavu ◘ parem. z deravého duba iba sova vyletí hlúpy povie iba hlúposť ▷ dubček -ka pl. N -ky, dúbok dúbka pl. N dúbky m. zdrob. k 1: mladučké dubčeky; Rýchle zoťali dva dúbky. [R. Sloboda]; dubisko -ka dubísk s., v sg. i m. zvel. k 1: obrovské, mohutné d.; silný d.
ďub, ďub-ďub cit. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje rýchle pichanie, udieranie prstom, zobákom a pod.; syn. ďob, ďob-ďob: vtáčik ďub-ďub do stromu
Krásny Dub -neho Duba L -nom -be m. časť obce Horná Súča;
Krásnodubčan, Dubčan -na pl. N -nia m.;
Krásnodubčanka, Dubčanka -ky -niek ž.;
krásnodubský, dubský -ká -ké príd.
ďob naznačuje pichanie, udieranie zobákom, prstom, nechtom a pod. s cieľom obyčajne narušiť povrch predmetu • ďub: ďateľ ďob, ďob do kôry; ďub a už bola v omietke dieročka • zob (s cieľom zožrať, zjesť z niečoho): zob, zob do jablka
ďub p. ďob
dub, -a m.
1. lesný listnatý strom; bot. d. letný (Quercus robur); d. zimný (Q. sessilis)
● chlap ako d. silný, mocný; hlas ako z d-a dutý; hovor. d-y váľať robiť kotrmelce; hovor. postaviť d-a postaviť sa na hlavu; hovor. spí ako d. tvrdo; z deravého d-a len sova vyletí (porek.) hlúpy povie len hlúposť; tvári sa ako čo by z d-a spadol je veľmi prekvapený;
2. hovor. dubové drevo, niečo (obyč. nábytok) vyrobené z dubového dreva;
dubový príd. k 1: d. list, d. stôl, d-á doska, d-é drevo;
dubček, -a i dúbok, -bka m. zdrob. k 1
(jeden) dub; (bez) duba; (k) dubu; (vidím) dub; (ó) dub!; (o) dube; (s) dubom;
(tri) duby; (bez) dubov; (k) dubom; (vidím) duby; (ó) duby!; (o) duboch; (s) dubmi;