Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

dub -a m.

1. listnatý strom rodiaci žalude, bot. Quercus

2. dubové drevo; výrobok z neho: prírodný, leštený d.

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: svetlý d., rustikálny d.

chlap ako d. silný; spí ako d. tvrdo; expr.: akoby bol z d-a spadol a) je prekvapený b) náhle sa zjavil; (čo) z d-a spadol? je taký nevedomý? d-y váľať robiť kotrmelce;

dubový príd.: d. porast; d. stôl, nábytok;

dubček -a, dúbok -bka m. zdrob. k 1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dub ‑a m.; dubový

dub duba pl. N duby m.


ďub, ďub-ďub cit. vo funkcii prísudku

dub duba pl. N duby m. 1.listnatý strom mohutného vzrastu s tvrdým drevom a plodmi žaluďmi, niektoré druhy sa pestujú ako úžitkové a okrasné dreviny: storočný, urastený, zoťatý d.; koruna, kôra, vetvička duba; sedieť pod košatým dubom, bot. d. letný Quercus robur; d. zimný Quercus petraea; d. cerový Quercus cerris; d. červený Quercus rubra; d. korkový Quercus suber
2. ▶ dubové drevo; výrobok z neho: prírodný, leštený, morený d.; nábytok z duba; hala obložená dubom
3. ▶ (plastová) dyha farbou a štruktúrou podobná tomuto drevu: podlahový, tmavý, svetlý d.; rustikálny d.
fraz. hlas ako z duba dutý; chlap ako/ani dub urastený, silný; hlúpy/sprostý ako dub veľmi; húkať ako sova do duba hlasito kričať, revať; silný/mocný ako/ani dub veľmi; sedieť ako/ani hríb pod dubom a) ticho, nehybne b) nečinne; spať ako/ani dub tvrdo; akoby [bol] z duba spadol a) je veľmi prekvapený al. predstiera prekvapenie b) náhle, prekvapujúco sa objavil; [čo] z duba spadol? je taký nevedomý, hlúpy, naivný?; duby váľať robiť kotrmelce; hľadieť/pozerať ako hrom do duba a) byť zachmúrený b) zazerať; postaviť duba urobiť stoj na hlave, postaviť sa na hlavu ◘ parem. z deravého duba iba sova vyletí hlúpy povie iba hlúposť
dubček -ka pl. N -ky, dúbok dúbka pl. N dúbky m. zdrob. k 1: mladučké dubčeky; Rýchle zoťali dva dúbky. [R. Sloboda]; dubisko -ka dubísk s., v sg. i m. zvel. k 1: obrovské, mohutné d.; silný d.


ďub, ďub-ďub cit. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje rýchle pichanie, udieranie prstom, zobákom a pod.; syn. ďob, ďob-ďob: vtáčik ďub-ďub do stromu


Krásny Dub -neho Duba L -nom -be m. časť obce Horná Súča;

Krásnodubčan, Dubčan -na pl. N -nia m.;

Krásnodubčanka, Dubčanka -ky -niek ž.;

krásnodubský, dubský -ká -ké príd.

-ub/34262±32 3.20: substantíva m. neživ. N+A sg. 24966±2 klub/14266 ub/3730 prísľub/2035 zub/1797 dub/736 kozub/655 vrub/426 výrub/327 rub/264 zrub/219 fanklub/178 veľkoklub/148 aeroklub/55 (12/130)

ďob naznačuje pichanie, udieranie zobákom, prstom, nechtom a pod. s cieľom obyčajne narušiť povrch predmetu • ďub: ďateľ ďob, ďob do kôry; ďub a už bola v omietke dieročkazob (s cieľom zožrať, zjesť z niečoho): zob, zob do jablka


ďub p. ďob

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dub, -a m.

1. lesný listnatý strom; bot. d. letný (Quercus robur); d. zimný (Q. sessilis)

chlap ako d. silný, mocný; hlas ako z d-a dutý; hovor. d-y váľať robiť kotrmelce; hovor. postaviť d-a postaviť sa na hlavu; hovor. spí ako d. tvrdo; z deravého d-a len sova vyletí (porek.) hlúpy povie len hlúposť; tvári sa ako čo by z d-a spadol je veľmi prekvapený;

2. hovor. dubové drevo, niečo (obyč. nábytok) vyrobené z dubového dreva;

dubový príd. k 1: d. list, d. stôl, d-á doska, d-é drevo;

dubček, -a i dúbok, -bka m. zdrob. k 1

dubček, dubec p. dub


dubisko p. dub


dub m.
1. csl lesný listnatý strom, bot. dub (Quercus): F té našé hvare velé dubó jesto (Kameňany REV); A ten majster si háji vibral na sudi pekného duba (Brestovany TRN); I u naz rosna dubi (Dl. Lúka BAR)
F. chlapi mocňí ako dubi (Pukanec LVI) - veľmi siný; plátno ako dup (Rim. Píla RS) - husté; sprosťí ako dup (Čierny Balog BRE) - veľmi hlúpy; duba spravit (Šurany NZ) - urobiť premet; urobel duba (Kubrica TRČ) - kotrmelec; duba stavať (Bošáca TRČ), postavidz duba (Dl. Lúka BAR) - postaviť sa na hlavu; válad dubóv (Lukáčovce HLO), dubi válat (Martin n. Žit. ZM) - prevaľovať sa z rúk na nohy do kolesa; aj duba preskočí, keď leží poboki (Bošáca TRČ) - o chvastúňovi
2. csl dubové drevo: Táto socha na tejto studňi bola postavená z duba (Detva ZVO); Bieľi dub je dobrí, aj zeľeňí, červeňí dub je drevo krochkuo, lomí sa (Pukanec LVI); Kladi a vreteno na preši boli z duba (Brestovany TRN)
3. garb. dubové trieslo: Dub zmo dovezli do koža̋rskich stúp (Revúca)
L. dat kožu do duba (Brezová p. Brad. MYJ) - do kade, v ktorej je trieslo; dubec m. zdrob. k 1: Sa takie mladie dupce sťínali (Tek. Breznica NB); Zeťal son dupca (Bošáca TRČ); dubček m. zdrob. expr. k 1: Malé dupčeki poton presádzali (Brestovany TRN); dupček (Prievidza); dubisko m. zvel. expr. k 1: To si ešče nevidel takiho dubiska (Kameňany REV); To je tlstí dup, hrozitánski dubisko! (Bánovce n. Bebr.)

dub m bot strom z rodu Quercus: dub stety (TREBOSTOVO 1560 E); od duba na banye, gde chotar babynsky (KRUPINA 1692); tlste duby wyrubane budu (PH 1770)
L. robur: dub ledni (!) (VT 1648) bot letný dub Quercus robur
F. stogi (človek) co dub na nohach swych (SP 1696) pevne; -ový, -ný príd: s dubowym prutem (ŽK 1473); quercetum: dubowý les (DQ 1629); do nadoby dubneg (KREMNICA 1700); qverqvetum: dobowina(!); dubowá chrast (KS 1763); -ček dem: querCula: dubček (KS 1763)
P. tpn villa Debokan (v Nitrianskej 1113 CDSl); aqua Dumbo (v povodí Dudváhu 1113 CDSl);
x. atpn Dubak (v Neninciach 1337); Gregorius dictus Dwb ( 1435)


ďub m zobák: wípustil pekného holúbka, kterí mu w ďube prinésol zelenu halúsku (DS 1795)

Dub Dub
dub
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) dub imperatív - the sturdy oak (pevný dub ) - ozrejmuje potrebu nezávislosti
G (bez) duba sadla si k studni v tieni vysokého duba , kde bolo príjemne chladno. Potom
D (k) dubu náhle prestal. Bull nesie rebrík k dubu , ktorého konáre sa rozprestierajú
A (vidím) dub Bolo to, akoby útočili na široký dub . Hoci ich chlap musel odháňať,
L (o) dube ju vypátral ukrytú vysoko na dube . Opierala sa chrbtom o kmeň,
I (s) dubom ostrove rastie zelený dub a pod tým dubom je železná truhla a v tej truhle
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) duby Nachádzajú sa tu napríklad mohutné duby letné a červené, jedľovec kanadský
G (bez) dubov borovicové lesy a húštiny mladých dubov , borievok a kaktusov. Bolo nás
D (k) dubom zároveň sa točiť. Odvliekol Jakea k dubom na samom konci poľa rovno pod
A (vidím) duby smerom na juh menili na šumiace duby a to všetko vytvorilo ostro zelenú
L (o) duboch Vrany, ktoré lenivo vysedávali na duboch okolo hájovne, vzlietli, zakrákali
I (s) dubmi striedajú s obielenými korkovými dubmi a vilami prominentov. Práve sem

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DUB sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 25×, celkový počet lokalít: 12, v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 4×;
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 4×;
MÔŤOVÁ (obec ZVOLEN), okr. ZVOLEN – 3×;
UBĽA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 3×;
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
SNINA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 2×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
HARMANEC, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
KROMPACHY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 1×;
LADOMIROV, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 1×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo iných druhov duba ou d'autres espèces de chênes
a spomínaj na dub et pense au chêne
ešte lepšie ako duby encore mieux que les chênes
zatiaľ čo mohutné duby tandis que les chênes

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu