dušiť sa -ší sa -šia sa duš sa! -šil sa -šiac sa -šiaci sa -šenie, dušovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok. 1. ▶ zaverovať sa slovami na moj dušu, na moj veru; syn. dušovať sa: Na moj veru - tak sa duší. [K. Bendová]; Namojdušu, neviem. - Len sa nedušuj. [I. Izakovič] 2. expr. ▶ (presvedčivo) hovoriť ako isté, dokázateľné, tvrdiť, ubezpečovať: dušil sa, dušoval sa, že to nie je pravda; zaspal, hoci sa dušil, že vydrží; Neverili mu, čím viac sa dušoval. [V. Bednár]; Poslanci sa na mítingoch dušujú, že robia všetko pre blaho občanov. [Pt 1997] ▷ dok. ↗ zadušiť sa
dušiť sa p. tvrdiť1, prisahať sa
prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahať • zaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročí • veriť sa • zaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobil • božiť sa: boží sa, že sa polepší • dušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverí • zaklínať sa • kliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľub • nár. hromiť sa (Kálal) • expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)
tvrdiť1 hovoriť ako isté, dokázateľné: tvrdil, že pozná vinníka • dokazovať • presviedčať • presvedčovať (podopierať dôkazmi, rozumovými dôvodmi): dokazoval, presviedčal nás, že má pravdu • kniž. afirmovať • uisťovať • ubezpečovať • utvrdzovať (potvrdzovať faktmi): uisťovali, ubezpečovali nás, že sa operácia podarí; utvrdzovali nás v našom presvedčení • svedčiť • dosviedčať: niektorí svedčili, že videli mimozemšťana • expr. dušiť sa: dušili sa, že je to klamstvo
dušiť sa, -í, -ia i dušovať sa, -uje, -ujú nedok. zaverovať sa slovami „na moj dušu“, ubezpečovať, uisťovať, tvrdiť niečo: Kristína sa dušila, že jej nič nechýba. (Zgur.) Dušoval sa, že partizán bol ranený. (Tat.);
dok. zadušiť sa