duša -e ž.
1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: mať v d-i (ne)pokoj, mať nepokojnú d-u
2. filoz. zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí; náb. duchovný a nesmrteľný životný princíp človeka: ľudská d.
3. hlav. činiteľ, najdôležitejší prvok, základ: matka je d-ou rodiny; byť d-ou kolektívu
4. človek: je to šľachetná d.; prejavovať záujem o každú d-u; d. drahá familiárne oslovenie
5. vnútorná, obalená časť: d. lopty, kolesa nafukovacia časť; oceľová d. kábla, drôtu výstuž; vŕbová d. dreň
● niet, nevidieť (ani) živej d-e nikoho; mať d-u na mieste uspokojiť sa; expr.: mať d-u na jazyku byť blízko smrti; d. mu piští za niekým, za niečím veľmi túži za tým; d-u by na dlaň vyložil je úprimný; expr.: d. chodí doňho spávať zle vyzerá, je chorý; o d-u (spasenú) → odušu; nebolo tam živej d-e nikoho; skoro mu d-u vytriaslo, div z neho d-u nevytriaslo veľmi ho nadhadzovalo; skoro d-u vypustil, expr. vypľul takmer zomrel; hovorí mi z d-e hovorí, čo si aj ja myslím; hovoriť niekomu do d-e dohovárať mu; vidieť niekomu (až) do d-e, až na dno d-e dobre ho poznať; (povedať niečo) z (hĺbky) d-e úprimne; dať, vložiť do niečoho (celú) d-u robiť to so zápalom; na moj (hriešnu) d-u! zaverenie;
duševný príd. k 1: d. život, d-á choroba, d-á práca, op. telesná; d. vývin duchovný;
duševne prísl.: d. sa rozvíjať; d. chorý;
dušička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2, 4: expr. vývin detskej d-y; d-y moje, poďte ďalej! náb. modliť sa za d-y za zomretých; Dušičky pamiatka na zosnulých
● expr.: mať malú d-u báť sa; robiť niečo s malou d-ou so strachom
duševne prísl. ▶ vzhľadom na duševný stav, na duševnú oblasť, na psychiku; syn. psychicky: d. vyspelé dieťa; d. chorý človek; byť d. postihnutý, zaostalý; d. (ne)vyrovnaný; d. pracovať rozumovo, op. manuálne; d. sa obohatiť, rozvíjať; d. živoriť; d. ubíjať niekoho; byť d. úplne vyčerpaný; Ak chcem duševne pookriať, idem na symfonický koncert. [Ľ. Zúbek]
duševný príd. týkajúci sa vnútorného sveta človeka, vnútra, mysle, myslenia, ducha: d. svet, d. život, d. otras, d-á práca, d-á bolesť, d-á choroba, d-á rovnováha, d-á porucha;
duševne prísl.: d. pracovať, d. chorý, zdravý;
duševnosť, -ti ž. zried. duševno