duša -e ž.
1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: mať v d-i (ne)pokoj, mať nepokojnú d-u
2. filoz. zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí; náb. duchovný a nesmrteľný životný princíp človeka: ľudská d.
3. hlav. činiteľ, najdôležitejší prvok, základ: matka je d-ou rodiny; byť d-ou kolektívu
4. človek: je to šľachetná d.; prejavovať záujem o každú d-u; d. drahá familiárne oslovenie
5. vnútorná, obalená časť: d. lopty, kolesa nafukovacia časť; oceľová d. kábla, drôtu výstuž; vŕbová d. dreň
● niet, nevidieť (ani) živej d-e nikoho; mať d-u na mieste uspokojiť sa; expr.: mať d-u na jazyku byť blízko smrti; d. mu piští za niekým, za niečím veľmi túži za tým; d-u by na dlaň vyložil je úprimný; expr.: d. chodí doňho spávať zle vyzerá, je chorý; o d-u (spasenú) → odušu; nebolo tam živej d-e nikoho; skoro mu d-u vytriaslo, div z neho d-u nevytriaslo veľmi ho nadhadzovalo; skoro d-u vypustil, expr. vypľul takmer zomrel; hovorí mi z d-e hovorí, čo si aj ja myslím; hovoriť niekomu do d-e dohovárať mu; vidieť niekomu (až) do d-e, až na dno d-e dobre ho poznať; (povedať niečo) z (hĺbky) d-e úprimne; dať, vložiť do niečoho (celú) d-u robiť to so zápalom; na moj (hriešnu) d-u! zaverenie;
duševný príd. k 1: d. život, d-á choroba, d-á práca, op. telesná; d. vývin duchovný;
duševne prísl.: d. sa rozvíjať; d. chorý;
dušička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2, 4: expr. vývin detskej d-y; d-y moje, poďte ďalej! náb. modliť sa za d-y za zomretých; Dušičky pamiatka na zosnulých
● expr.: mať malú d-u báť sa; robiť niečo s malou d-ou so strachom
duševný -ná -né príd. ▶ týkajúci sa psychiky, vnútra, mysle človeka; súvisiaci s psychikou, s vnútorným svetom, s dušou človeka; syn. psychický: d. stav, život, obzor; d. rast, vývin, rozvoj človeka; duševné zdravie; duševná krása; duševná choroba; duševná rovnováha, vyrovnanosť; zvýšená duševná námaha; regenerácia telesných a duševných síl; byť v dobrom, zlom duševnom rozpoložení; nájsť d. pokoj; zachovať si duševnú sviežosť; utrpieť d. otras; duševná práca činnosť, pri ktorej prevláda rozumová zložka, op. fyzická, manuálna práca; d. pracovník duševne pracujúci; Hodiny ticha v čitárni knižnice boli pre mňa ako duševný kúpeľ. [L. Mináčová]; Z hľadiska duševnej hygieny nie je zdravé dusiť v sebe zlosť. [Pt 1999]; práv. duševné vlastníctvo súhrn práv na autorské diela, patenty, vynálezy, obchodné značky, copyright a iné intelektuálne majetky
duchovný1 1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou človeka (op. telesný); týkajúci sa produktov a prejavov vedomia človeka (op. hmotný, materiálny) • duševný: duchovný, duševný rast; duchovná, duševná aktivita • morálny • mravný (op. materiálny): morálna, mravná pomoc, sila • nehmotný • nemateriálny: nehmotné, nemateriálne investície • nevýrobný (op. výrobný) • neproduktívny (op. produktívny): nevýrobná, neproduktívna sféra, oblasť
p. aj duševný
2. zameraný na duchovnú oblasť, duchovnosť • spirituálny • spiritualistický • mystický: duchovné, spirituálne, spiritualistické stretnutia; spirituálna, mystická hudba • náboženský (op. svetský): stredoveká náboženská poézia; duchovné, náboženské piesne • idealistický (op. materialistický): idealistické založenie autora, idealistický princíp
3. týkajúci sa cirkevnej duchovnej oblasti • kňazský: duchovný, kňazský stav • pastoračný • pastorálny: pastoračná, pastorálna činnosť; pastoračné pôsobenie
duševný týkajúci sa psychiky, mysle, vnútra človeka • psychický: duševné, psychické otrasy, stavy • psychologický (súvisiaci so psychológiou ako myslením, duševným založením človeka): psychologické vlastnosti • mentálny • rozumový • intelektuálny • intelektuálsky • myšlienkový: mentálne poruchy; rozumová, intelektuálna, intelektuálska práca; mentálne, rozumové, myšlienkové schopnosti • vnútorný: vnútorný svet, život, nepokoj človeka • duchovný (op. telesný): duševný, duchovný rast, vývin
rozumový 1. týkajúci sa rozumu • mentálny: rozumová, mentálna úroveň, vyspelosť • myšlienkový: myšlienkové pochody, myšlienkové procesy • intelektuálny • intelektuálsky • duševný: intelektuálna, duševná práca • logický • odb. diskurzívny (o myslení, úsudku a pod.)
2. u ktorého prevažuje rozumová činnosť (nad emocionálnou); vedený, usmerňovaný rozumom (o človeku); svedčiaci o tom • racionálny (op. iracionálny) • racionalistický: dievča je príliš rozumové, racionálne; rozumový, racionálny, racionalistický prístup • chladný • triezvy: chladné, triezve úvahy • odb. diskurzívny: diskurzívny čitateľ, percipient (op. naivný)
p. aj rozumný, triezvy, chladný 2
duševný príd. týkajúci sa vnútorného sveta človeka, vnútra, mysle, myslenia, ducha: d. svet, d. život, d. otras, d-á práca, d-á bolesť, d-á choroba, d-á rovnováha, d-á porucha;
duševne prísl.: d. pracovať, d. chorý, zdravý;
duševnosť, -ti ž. zried. duševno
(jeden) duševný; (bez) duševného; (k) duševnému; (vidím) duševného; (ó) duševný!; (o) duševnom; (s) duševným;
(štyria) duševní; (bez) duševných; (k) duševným; (vidím) duševných; (ó) duševní!; (o) duševných; (s) duševnými;
(jeden) duševný; (bez) duševného; (k) duševnému; (vidím) duševný; (ó) duševný!; (o) duševnom; (s) duševným;
(štyri) duševné; (bez) duševných; (k) duševným; (vidím) duševné; (ó) duševné!; (o) duševných; (s) duševnými;
(jedna) duševná; (bez) duševnej; (k) duševnej; (vidím) duševnú; (ó) duševná!; (o) duševnej; (s) duševnou;
(dve) duševné; (bez) duševných; (k) duševným; (vidím) duševné; (ó) duševné!; (o) duševných; (s) duševnými;
(jedno) duševné; (bez) duševného; (k) duševnému; (vidím) duševné; (ó) duševné!; (o) duševnom; (s) duševným;