duál -u L -i mn. -y m. gram. v niekt. jazykoch 1 z členov kategórie čísla na vyjadrenie 2 vecí (v protiklade k singuláru a plurálu), dvojné číslo: tvar dvoma je pozostatok starého d-u;
duálový príd.: d-á forma
duál -lu L -li pl. N -ly m. ⟨lat.⟩ 1. lingv. ▶ menná al. slovesná forma v rámci kategórie čísla používaná v niektorých jazykoch (napr. v starogréčtine, praslovančine, v súčasnej slovinčine a lužickej srbčine) na vyjadrenie dvoch predmetov, dvojné číslo; tvar vyjadrujúci túto kategóriu: tvary dvoma, očú, ušú sú pozostatkami duálu v slovenčine 2. eltech. ▶ dvojitý otočný kondenzátor
duál -u m. ‹l›
1. lingv. (v niektorých jazykoch v rámci kategórie čísla) menná al. slovesná forma vyjadrujúca párovosť al. podvojnosť al. prisudzovanie slovesného deja podvojnému podmetu, dvojné číslo
2. eltech. dvojitý otočný kondenzátor;
duálový príd.: lingv. d. tvar
duál, -u, 6. p. -i m. gram. osobitný gramatický tvar pre pomenovanie dvoch vecí vyskytujúcich sa v páre; dvojné číslo;
duálový príd.: d-á koncovka, d-é tvary
(jeden) duál; (bez) duálu; (k) duálu; (vidím) duál; (ó) duál!; (o) duáli; (s) duálom;
(tri) duály; (bez) duálov; (k) duálom; (vidím) duály; (ó) duály!; (o) duáloch; (s) duálmi;