Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

drviť nedok.

1. údermi, tlakom ap. drobiť: d. kameň, d. korenie; d. lieskovce rozbíjať, roztĺkať

2. expr. odoberať sily, moriť, ničiť: zimnica, hlad ho d-í; d. súpera mať veľkú prevahu

3. štud. slang. i d. sa usilovne sa učiť: d. (sa) dejepis

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
drviť ‑í ‑ia nedok.; drviť sa

*drtiťspráv. drviť


drviť sa -ví sa -via sa drv sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa nedok.


drviť -ví -via drv! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok.

*drtiťspráv. drviť


drvenie -ia s. ▶ mechanické delenie (tlakom, údermi a pod.) na menšie kúsky al. na požadované veľkosti zrna; syn. drobenie, roztĺkanie, trieštenie: ručné d.; d. nahrubo; d. štrku; d. horniny, rudy, uhlia; d. hrúd (pôdy); d. plastov, gumy, odpadu; drvením zbavovať makovice semena; stroj na d. konárov; zuby niektorých zvierat sú prispôsobené na d. kostí; stav. d. betónu ▷ ↗ i drviť


drviť sa -ví sa -via sa drv sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa nedok. 1. ▶ rozpadávať sa na malé kúsky; oddeľovať sa po malých čiastočkách; syn. drobiť sa: hruda sa drví na prach; staré murivo sa drví; materiál sa pod ostrím dláta drví
2. štud. slang. (čo; ø) ▶ usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť: d. sa gramatiku, násobilku, poučky; d. sa úlohu naspamäť; d. sa na skúšku; Biológiu a zemepis sa žiaci drvia, až to fičí. [M. Ďuríčková]; Dana tomu najprv nevenovala pozornosť, lebo sa drvila. [G. Rothmayerová]
dok. k 1rozdrviť sa, podrviť sa, k 2nadrviť sa


drviť -ví -via drv! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. 1. (čo) ▶ tlakom, údermi a pod. deliť na menšie kúsky; syn. drobiť: d. horninu, rudu; d. kameň, skalu; d. tehlu na prach; d. (nohami) ľad, sklo; d. soľ; d. orechy, lieskovce roztĺkať; d. v mažiariku korenie, klinčeky; d. proso na múku; d. klas medzi prstami; pren. Keď som sa dopočul, že Betka umiera, myslel som, že zošaliem od obrovskej ťarchy, ktorá mi začala drviť hlavu, akoby ju stískala neviditeľná obruč. [Ľ. Zúbek]; Prísaha! - drvil to slovo v zuboch. [M. Urban] stroho al. prísne vyslovoval
2. expr. (koho, čo) ▶ s prevahou porážať, premáhať, biť: d. nepriateľa, súpera; Drvte ma, dlávte ma, všetko vydržím! [J. Beňo]; pren. Satira musí byť neúprosná, musí nemilosrdne drviť zlo, kde ho len stretne! [P. Karvaš]
3. expr. (koho) ▶ spôsobovať nepríjemné telesné pocity al. duševné utrpenie, trápiť; zbavovať sily, moriť: d. pohľadom; drví ho zima al. neos. drví ho od zimy je mu veľmi chladno, trasie sa od veľkého chladu; drvila ho zimnica mal triašku od horúčky; drví ho strach, hanba veľmi sa bojí, hanbí; reuma ma drví; strašne ho drvilo poníženie a zlosť; Videl, ako policajné metódy drvia ľudí. [V. Jamnická]
4. štud. slang. (čo) ▶ usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť, drviť sa: celý deň drvil vzorce; Nechávali chlapca drviť latinskú gramatiku. [Š. Gráf]
5. expr. (čo) ▶ hrať karty; syn. mastiť: Štyria drvia karty, len tak plieska. [M. Urban]
opak. drvievať -va -vajú -val; dok. k 1, 4nadrviť, k 1 ipodrviť, k 1, 2rozdrviť, k 2, 3zdrviť


nadrviť sa -ví sa -via sa nadrv sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok. štud. slang. (čo (na čo)) ▶ naučiť sa niečo (texty, učivo) doslovne, často mechanicky, netvorivo, bez náležitého porozumenia; syn. nabifliť sa: n. sa poučky; n. sa filozofiu na skúšku; všetky výrazy v skriptách, ktorým nerozumela, sa nadrvila; Týždeň ste boli doma, určite ste sa ich všetky [vzorce] nadrvili naspamäť. [V. Šikulová]nedok.drviť sa

-viť/121945 26.56: verbá inf. nedok. 8652 baviť/1822 loviť/1577 tráviť/1514 živiť/1130 javiť/661 sláviť/598 plaviť/361 diviť/304 zdraviť/112 drviť/83 protiviť/82 mrviť/82 kotviť/80 (16/246)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiťpučiťdusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do sudarozpúčaťroztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninugniaviťdrviťmliaždiťváľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrašliapaťpošliapavaťudupávaťdlabčiťdlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť


drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcťroztĺkaťrozbíjať: drvil, tĺkol lieskovcetrieštiť (na kusy): trieštiť ľadrozmieľaťmlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť koreniešrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železopučiťrozpúčaťmliaždiťdláviťgniaviťexpr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na muštnár. drvoliť

2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1


dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


lámať 1. násilným ohnutím al. tlakom deliť • rozlamovaťprelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťomodlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chlebadrobiťdrviťmrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubomexpr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivomzastar. krušiť: krušil oblátky

2. spôsobovať zmenu smeru • lomiť: hranol láme, lomí svetlo

3. p. štiepať 2


lomcovať prudkými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy • triasťotriasaťstriasať: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol ním, aby ho zobudil; striasal ním odporzmietaťklátiť: víchor zmieta, kláti loďou; zmieta ním kašeľmrviť: triaška ho mrvíexpr.: drviťdrgľovaťhrgľovaťhrkľovaťlomiť: drví, drgľuje, hrgľuje ma zima, horúčka; hnev ním lomímykaťšklbaťtrhať (opakovane al. nepravidelne): pes myká, trhá, šklbe reťazouexpr.: kmásaťdrmať: kmásal, drmal ho za plecenár. drvoliť


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

drviť, -í, -ia nedok.

1. (čo) údermi al. tlakom drobiť, lámať na kúsky, rozbíjať, roztĺkať: d. kameň, soľ, orechy;

pren. expr. (koho) biť, premáhať: d. súpera;

2. (koho) trápiť, moriť; ničiť: zima, hlad, horúčka ho drví;

3. škol. slang. drviť (sa) (čo) učiť sa: d. (sa) chémiu;

opak. drvievať, -a, -ajú;

dok. k 1 rozdrviť;

k 2 zdrviť;

k 3 nadrviť (sa)

drviť nedok.
1. strsl drobiť, roztĺkať: Drviu̯ skáľa (Stožok ZVO); Rašé pajdem rakáše drvit (Rochovce ROŽ); Zrno sa drvilo f stupke (Mur. Lehota REV)
L. drvič konope (Muráň REV) - trepať konope
2. strsl, jzsl expr. trápiť, moriť: Drví ho kašeľ (Martin); Zima ho drvila (Kameňany REV); Mňa začala zima triasť, drviť ot strachu (Rim. Brezovo RS); Drví ju zima (Bošáca TRČ)
3. expr. príliš horlivo niečo robiť, nasilu presadzovať: Ňietri starí učiťeľia nadošetko drviľi f školáh maďarčinu (Mošovce MAR)


drviť sa nedok. strsl expr. trápiť sa: Každej ďem ča_kúriľi pec a tag u_sa tan drviľi, ako veďeľi (Málinec LUČ)

drviť ndk údermi al. tlakom drobiť, lámať na kúsky, rozbíjať, roztĺkať: ten, kteri rudu do peci drwy (VALASKÁ 1771)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu