druh1 -u m.
1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: nový d. topánok; viaceré d-y stromov, pšenice; literárne d-y žánre; d-y živočíchov, d-y rastlín; lingv. slovné d-y; biol. zákl. jednotka použ. pri systematike živočíchov a rastlín
2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku, typ: je to d. lepidla; d. odborného textu
● kniž. predmet, človek ap. svojho d-u špecifický;
druhový príd.: d-á vlastnosť typická pre druh; lingv. d-á číslovka (napr. trojaký, mnohoraký);
druhovo, druhove prísl.
druhovo prísl.
druhovo prísl. ▶ z hľadiska druhu: d. príbuzný; d. jednotvárny, špecifický; d. odlišné, rovnaké predmety; d. a žánrovo rozmanité texty; výber d. blízkeho tovaru; d. pestré spoločenstvá rastlín; d. menejcenné stromy; hmyz je d. najbohatšia skupina živočíchov
druh1, -u m. spôsob, forma, typ: zbojníci najhoršieho druhu: zbehovia (Jégé); Na tom (na Rozsutci) jesto krkolomov každého druhu. (Jégé); vejáre rozličného druhu (Kuk.);
log. skupina jednotlivín zhodujúcich sa v istých podstatných znakoch: d-y živočíchov v zoológii, rastlín v botanike, d-y pšenice, d-y literárnych diel
● kniž. svojho d-u (napr. je to človek svojho d-u) majúci osobitné, špeciálne vlastnosti, zákonitosti, osobitný, špeciálny, zvláštny;
druhový príd.: log. d. pojem, d-é meno; gram. d-é číslovky;
druhovo/-e prísl.;
druhovosť, -ti ž. zried. príslušnosť k nejakému druhu