Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dobrodruh -a mn. -ovia m. kto sa rád al. ľahkomyseľne dostáva do nebezpečných, vzrušujúcich ap. situácií: politický d.;

dobrodružný príd.: d. život; d. film;

dobrodružne prísl.;

dobrodružnosť -i ž.

druhák -a mn. -ci m. žiak 2. ročníka, 2. triedy: učiť d-ov;

druháčka -y -čok ž.;

druhácky príd.: d-e učivo;

druháčik -a mn. -ovia m. zdrob.

druhohory -hôr ž. pomn. geol. éra s troma geol. útvarmi medzi prvohorami a treťohorami;

druhohorný príd.

druh¹ -u m.

1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: nový d. topánok; viaceré d-y stromov, pšenice; literárne d-y žánre; d-y živočíchov, d-y rastlín; lingv. slovné d-y; biol. zákl. jednotka použ. pri systematike živočíchov a rastlín

2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku, typ: je to d. lepidla; d. odborného textu

● kniž. predmet, človek ap. svojho d-u špecifický;

druhový príd.: d-á vlastnosť typická pre druh; lingv. d-á číslovka (napr. trojaký, mnohoraký);

druhovo, druhove prísl.

druh² -a mn. -ovia m.

1. kniž. spoločník, priateľ, kamarát: jeho najbližší d.

2. muž, kt. žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša

● životný d. manžel;

družka -y -žiek ž.

zádruha -y ž. ‹srb, chorv› (najmä u starých Slovanov) majetkové a pracovné hospodárske spoločenstvo;

zádruhový príd.

dobrodruh, -a, mn. č. -ovia m. kto vyhľadáva neobyčajné, vzrušujúce situácie, príhody, nebezpečenstvá, nerozvážny človek, pobehaj, podvodník: veľký d., politický d.;

dobrodružka, -y, -žiek ž.

druhák¹, -a, mn. č. -ci m. hovor. žiak druhej triedy, druhého ročníka;

druhácky príd.;

druháčka, -y, -čok ž.;

druháčik, -a/-čka m. i druháča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec str. zdrob. expr.

druhák², -a, m. včel. druhý roj z jednej čeľade v tom istom roku, druhoroj

druh¹, -u m. spôsob, forma, typ: zbojníci najhoršieho druhu: zbehovia (Jégé); Na tom (na Rozsutci) jesto krkolomov každého druhu. (Jégé); vejáre rozličného druhu (Kuk.);

log. skupina jednotlivín zhodujúcich sa v istých podstatných znakoch: d-y živočíchov v zoológii, rastlín v botanike, d-y pšenice, d-y literárnych diel

● kniž. svojho d-u (napr. je to človek svojho d-u) majúci osobitné, špeciálne vlastnosti, zákonitosti, osobitný, špeciálny, zvláštny;

druhový príd.: log. d. pojem, d-é meno; gram. d-é číslovky;

druhovo/-e prísl.;

druhovosť, -ti ž. zried. príslušnosť k nejakému druhu

druh², -a, mn. č. -ovia m.

1. spoločník (napr. pri práci al. pri inej činnosti): d. v práci, d. v boji

● kniž. druh druha, druh druhovi ap. navzájom, vzájomne;

2. kniž. priateľ, kamarát: „Viete čo, chlapci,“ povie druhom, „poďme tam pod Rajskú záhradu.“ (Ráz.)

(jeden) dobrodruh; (bez) dobrodruha; (k) dobrodruhovi; (vidím) dobrodruha; (ó) dobrodruh!; (o) dobrodruhovi; (s) dobrodruhom;

(dvaja) dobrodruhovia; (bez) dobrodruhov; (k) dobrodruhom; (vidím) dobrodruhov; (ó) dobrodruhovia!; (o) dobrodruhoch; (s) dobrodruhmi;

(jeden) dobrodruh; (bez) dobrodruha; (k) dobrodruhovi; (vidím) dobrodruha; (ó) dobrodruh!; (o) dobrodruhovi; (s) dobrodruhom;

(štyria) dobrodruhovia; (bez) dobrodruhov; (k) dobrodruhom; (vidím) dobrodruhov; (ó) dobrodruhovia!; (o) dobrodruhoch; (s) dobrodruhmi;

samodruhá príd (o žene) nosiaca potomka, ťarchavá: gest gistotne samodruha, protož dagte gu varuvaty zenam a opatryty, aby djeta nezamordovala folkušová 1586 e; zapomenuguce take na stud swug panensky, z barbierskim pacholkem smilstwy pachala a samodruha zustala pezinok 1653; gravida: tehotna, samodruha ks 1763; pysen, kterak geden sedlak prissol k doctorowy, žadal od neho, aby spomoženo bilo geho czere, ponewacž bila samodruha sns 1786

samodruhý príd sám a ešte jeden: z czy wuly chodily Laczko Brodnyansky samodruhy poddany pana Jana Sunegha do Osskerdy k rychtarowy s. l. 1583; pryssel večer z Budetyna hagduch Colonellusow (Sskutel) samodruhj, dana gim wečera, masa y pečena, co zustalo žilina 1694; Ondreg Ssewczowjech samodruhy z czepamy wibehnucze na neho, chczely ho zabit beckov 1721