druh1 -hu pl. N -hy m. 1. ▶ súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: základné druhy potravín; vzácne druhy stromov, dreva; nový d. pšenice; typický d.; pôdny d.; poznáme viacero druhov skla; vybrať si z viacerých druhov výrobkov; druhy umenia; literárne druhy epika, lyrika a dráma; lingv. slovné druhy základné kategórie slov vyznačujúce sa istými lexikálnymi a gramatickými vlastnosťami (podstatné mená, slovesá, zámená, častice a pod.) 2. biol. ▶ základná jednotka používaná pri systematike živých organizmov: živočíšne, rastlinné druhy; chránený, ohrozený d. (fauny a flóry); európsky, horský, oceánsky d. (živočíchov); žijúci d.; mnohé druhy živočíchov už vyhynuli 3. ▶ charakteristické črty veci al. javu ako súčasti istého celku; syn. typ, forma: nový d. cukríkov, pečiva; tovar rozličného druhu; istý, určitý d. práce; d. trestu, násilia; d. závislosti, vzťahov; zábava všetkého druhu; bol z toho druhu ľudí, ktorí sa neštítia ničoho; Všetky udalosti tohto druhu prispievajú k nestabilite spoločenského života. [KN 1996] ◘ fraz. [človek, vec] najhoršieho druhu veľmi zlý; [človek, predmet] svojho druhu osobitný, zvláštny, špecifický
druh2 -ha pl. N -hovia m. 1. kniž. ▶ človek spojený s niekým prácou al. inou činnosťou; duchovne blízky človek, spoločník, priateľ, kamarát: frontový d.; generační druhovia (spisovateľa); jeho starší druhovia v práci; d. v boji; stretnúť svojho druha z vojenčiny, zo školy, z detstva; Ľ. Štúr a jeho druhovia; Vernými druhmi mužov záchrannej služby sú lavínoví psi. [NP 1989] 2. ▶ muž žijúci so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša: žiť ako d. a družka ◘ fraz. životný druh manžel; prechýlené ↗ družka