druh1 -u m.
1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: nový d. topánok; viaceré d-y stromov, pšenice; literárne d-y žánre; d-y živočíchov, d-y rastlín; lingv. slovné d-y; biol. zákl. jednotka použ. pri systematike živočíchov a rastlín
2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku, typ: je to d. lepidla; d. odborného textu
● kniž. predmet, človek ap. svojho d-u špecifický;
druhový príd.: d-á vlastnosť typická pre druh; lingv. d-á číslovka (napr. trojaký, mnohoraký);
druhovo, druhove prísl.
druh2 -a mn. -ovia m.
1. kniž. spoločník, priateľ, kamarát: jeho najbližší d.
2. muž, kt. žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša
● životný d. manžel;
družka -y -žiek ž.
druh1 1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: viaceré druhy pšenice • sorta: tri sorty vína • odroda (súhrn pestovaných rastlinných jednotlivcov): ušľachtilé odrody zemiakov • rasa (súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od druhu): rasa psov • plemeno (skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými vlastnosťami): čistokrvné plemeno • hovor. fajta: je z dobrej fajty • trieda (skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi): trieda automobilov • kategória (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými vlastnosťami): kategória športovcov
2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku: taký druh ľudí mám rád; nový druh pracieho prášku • typ: je typom vedeckého pracovníka • kniž. prototyp (prvotný typ) • kniž. zastar. typus • hovor. fajta
druh2 1. muž, ktorý žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša • konkubín
2. p. priateľ 1
priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarát • druh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejde • svoji (mn. č.): žiť medzi svojimi • zastar.: tovariš • súdruh • drusa • hovor. expr.: pajtáš • pusipajtáš • fam. kmotor • hovor.: brat • bratec • braček (v oslovení): bratec môj (Vajanský) • subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte sem • subšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni
2. p. stúpenec
trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvy • kategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategórie • druh: rozličné druhy stromov • stupeň: odborník prvého stupňa • slang. klasa (Jesenská)
2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená trieda • učebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanie • štud. slang. klasa
3. p. ročník 4. p. ulica
typ 1. jednotlivec al. vec (príp. ich súhrn) ako predstaviteľ celej skupiny: typ demokratického politika; taký typ ľudí nemám rád • druh: plemenný, úžitkový druh dobytka; rozličné druhy písma • vzor: bola vzorom matky • hovor.: sorta • fajta: sorta, fajta psov • kniž. prototyp: prototyp vedeckého pracovníka • kniž. zastar. typus
2. výrobok ako predstaviteľ celej série: nový typ rodinného domčeka • prototyp: prototyp stroja • model: model pretekárskeho auta • vzor: vyrobiť nový vzor topánok
3. p. ráz
druh1, -u m. spôsob, forma, typ: zbojníci najhoršieho druhu: zbehovia (Jégé); Na tom (na Rozsutci) jesto krkolomov každého druhu. (Jégé); vejáre rozličného druhu (Kuk.);
log. skupina jednotlivín zhodujúcich sa v istých podstatných znakoch: d-y živočíchov v zoológii, rastlín v botanike, d-y pšenice, d-y literárnych diel
● kniž. svojho d-u (napr. je to človek svojho d-u) majúci osobitné, špeciálne vlastnosti, zákonitosti, osobitný, špeciálny, zvláštny;
druhový príd.: log. d. pojem, d-é meno; gram. d-é číslovky;
druhovo/-e prísl.;
druhovosť, -ti ž. zried. príslušnosť k nejakému druhu
druh2, -a, mn. č. -ovia m.
1. spoločník (napr. pri práci al. pri inej činnosti): d. v práci, d. v boji
● kniž. druh druha, druh druhovi ap. navzájom, vzájomne;
2. kniž. priateľ, kamarát: „Viete čo, chlapci,“ povie druhom, „poďme tam pod Rajskú záhradu.“ (Ráz.)
(jeden) druh; (bez) druha; (k) druhovi; (vidím) druha; (ó) druh!; (o) druhovi; (s) druhom;
(dvaja) druhovia; (bez) druhov; (k) druhom; (vidím) druhov; (ó) druhovia!; (o) druhoch; (s) druhmi;
(jeden) druh; (bez) druhu; (k) druhu; (vidím) druh; (ó) druh!; (o) druhu; (s) druhom;
(tri) druhy; (bez) druhov; (k) druhom; (vidím) druhy; (ó) druhy!; (o) druhoch; (s) druhmi;