druh1 -u m.
1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: nový d. topánok; viaceré d-y stromov, pšenice; literárne d-y žánre; d-y živočíchov, d-y rastlín; lingv. slovné d-y; biol. zákl. jednotka použ. pri systematike živočíchov a rastlín
2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku, typ: je to d. lepidla; d. odborného textu
● kniž. predmet, človek ap. svojho d-u špecifický;
druhový príd.: d-á vlastnosť typická pre druh; lingv. d-á číslovka (napr. trojaký, mnohoraký);
druhovo, druhove prísl.
druh2 -a mn. -ovia m.
1. kniž. spoločník, priateľ, kamarát: jeho najbližší d.
2. muž, kt. žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša
● životný d. manžel;
družka -y -žiek ž.