Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

druh1 -u m.

1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: nový d. topánok; viaceré d-y stromov, pšenice; literárne d-y žánre; d-y živočíchov, d-y rastlín; lingv. slovné d-y; biol. zákl. jednotka použ. pri systematike živočíchov a rastlín

2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku, typ: je to d. lepidla; d. odborného textu

kniž. predmet, človek ap. svojho d-u špecifický;

druhový príd.: d-á vlastnosť typická pre druh; lingv. d-á číslovka (napr. trojaký, mnohoraký);

druhovo, druhove prísl.


druh2 -a mn. -ovia m.

1. kniž. spoločník, priateľ, kamarát: jeho najbližší d.

2. muž, kt. žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša

životný d. manžel;

družka -y -žiek ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
druh ‑a mn. ‑ovia m. živ.; družka ‑y ‑žiek ž.
druh ‑u mn. ‑y m. neživ.; druhový; druhovo prísl.

druh -hu pl. N -hy m. (kategória)

druh -ha pl. N -hovia m. (človek)

druh1 -hu pl. N -hy m. 1. ▶ súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: základné druhy potravín; vzácne druhy stromov, dreva; nový d. pšenice; typický d.; pôdny d.; poznáme viacero druhov skla; vybrať si z viacerých druhov výrobkov; druhy umenia; literárne druhy epika, lyrika a dráma; lingv. slovné druhy základné kategórie slov vyznačujúce sa istými lexikálnymi a gramatickými vlastnosťami (podstatné mená, slovesá, zámená, častice a pod.)
2. biol. ▶ základná jednotka používaná pri systematike živých organizmov: živočíšne, rastlinné druhy; chránený, ohrozený d. (fauny a flóry); európsky, horský, oceánsky d. (živočíchov); žijúci d.; mnohé druhy živočíchov už vyhynuli
3. ▶ charakteristické črty veci al. javu ako súčasti istého celku; syn. typ, forma: nový d. cukríkov, pečiva; tovar rozličného druhu; istý, určitý d. práce; d. trestu, násilia; d. závislosti, vzťahov; zábava všetkého druhu; bol z toho druhu ľudí, ktorí sa neštítia ničoho; Všetky udalosti tohto druhu prispievajú k nestabilite spoločenského života. [KN 1996]
fraz. [človek, vec] najhoršieho druhu veľmi zlý; [človek, predmet] svojho druhu osobitný, zvláštny, špecifický


druh2 -ha pl. N -hovia m. 1. kniž.človek spojený s niekým prácou al. inou činnosťou; duchovne blízky človek, spoločník, priateľ, kamarát: frontový d.; generační druhovia (spisovateľa); jeho starší druhovia v práci; d. v boji; stretnúť svojho druha z vojenčiny, zo školy, z detstva; Ľ. Štúr a jeho druhovia; Vernými druhmi mužov záchrannej služby sú lavínoví psi. [NP 1989]
2.muž žijúci so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša: žiť ako d. a družka
fraz. životný druh manžel;
prechýlenédružka

-h/409035±2094 4.88: substantíva m. neživ. N+A sg. 204929→204913
+299
−297
vzťah/28702 návrh/25486 príbeh/22645 trh/15415 obsah/14660 druh/10240 okamih/10096
+59
−67
priebeh/7756 sneh/5699 rozsah/5593 juh/4614→5292
+0
−202
zásah/4650 dosah/4274 dlh/4224 okruh/3646 breh/3184 roh/3172 kruh/3083 beh/3004 (91/24092)

-h/409035±2094 2.39: substantíva m. živ. N sg. 81490→81713
+56
−70
boh/53845 Tóth/4239 vrah/3190 Horváth/2990 Smith/2363 Hugh/2339 súdruh/1541 Németh/1451 Bush/1364 Joseph/1344 druh/940 pánboh/758 Balogh/687 (31/4662)

-uh/27704±237 30.26: substantíva m. neživ. N+A sg. 23894→23870±218 druh/10240 juh/4614→5292
+0
−202
okruh/3646 kruh/3083 pruh/588 pluh/370 Uh/190→166±16 neduh/148 polkruh/109 popruh/87 sústruh/45 zverokruh/33 luh/23 (4/40)

-uh/27704±237 33.23: substantíva m. živ. N sg. 3247 súdruh/1541 druh/940 pstruh/489 dobrodruh/253 papľuh/20 (1/4)

druh1 1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: viaceré druhy pšenicesorta: tri sorty vínaodroda (súhrn pestovaných rastlinných jednotlivcov): ušľachtilé odrody zemiakovrasa (súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od druhu): rasa psovplemeno (skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými vlastnosťami): čistokrvné plemenohovor. fajta: je z dobrej fajtytrieda (skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi): trieda automobilovkategória (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými vlastnosťami): kategória športovcov

2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku: taký druh ľudí mám rád; nový druh pracieho práškutyp: je typom vedeckého pracovníkakniž. prototyp (prvotný typ) • kniž. zastar. typushovor. fajta


druh2 1. muž, ktorý žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša • konkubín

2. p. priateľ 1


priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarátdruh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejdesvoji (mn. č.): žiť medzi svojimizastar.: tovarišsúdruhdrusahovor. expr.: pajtášpusipajtášfam. kmotorhovor.: bratbratecbraček (v oslovení): bratec môj (Vajanský)subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte semsubšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni

2. p. stúpenec


trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvykategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategóriedruh: rozličné druhy stromovstupeň: odborník prvého stupňaslang. klasa (Jesenská)

2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená triedaučebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanieštud. slang. klasa

3. p. ročník 4. p. ulica


typ 1. jednotlivec al. vec (príp. ich súhrn) ako predstaviteľ celej skupiny: typ demokratického politika; taký typ ľudí nemám ráddruh: plemenný, úžitkový druh dobytka; rozličné druhy písmavzor: bola vzorom matkyhovor.: sortafajta: sorta, fajta psovkniž. prototyp: prototyp vedeckého pracovníkakniž. zastar. typus

2. výrobok ako predstaviteľ celej série: nový typ rodinného domčekaprototyp: prototyp strojamodel: model pretekárskeho autavzor: vyrobiť nový vzor topánok

3. p. ráz

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

druh1, -u m. spôsob, forma, typ: zbojníci najhoršieho druhu: zbehovia (Jégé); Na tom (na Rozsutci) jesto krkolomov každého druhu. (Jégé); vejáre rozličného druhu (Kuk.);

log. skupina jednotlivín zhodujúcich sa v istých podstatných znakoch: d-y živočíchov v zoológii, rastlín v botanike, d-y pšenice, d-y literárnych diel

kniž. svojho d-u (napr. je to človek svojho d-u) majúci osobitné, špeciálne vlastnosti, zákonitosti, osobitný, špeciálny, zvláštny;

druhový príd.: log. d. pojem, d-é meno; gram. d-é číslovky;

druhovo/-e prísl.;

druhovosť, -ti ž. zried. príslušnosť k nejakému druhu


druh2, -a, mn. č. -ovia m.

1. spoločník (napr. pri práci al. pri inej činnosti): d. v práci, d. v boji

kniž. druh druha, druh druhovi ap. navzájom, vzájomne;

2. kniž. priateľ, kamarát: „Viete čo, chlapci,“ povie druhom, „poďme tam pod Rajskú záhradu.“ (Ráz.)

druh m. nov. sorta: Máme dva druhi žita (Lukáčovce HLO); Sorti vo viňici su fšeľijake, jake druhi egzistuju, take mame (Sečovce TRB); druh vína (Hor. Lehota DK)
F. od druh-druha zme po zrúbaňici pochoďile, a ňiž zme ňenašle (Čelovce MK) - fšade, krížom-krážom


drúh p. drúk


drúk i drúh m.
1. csl hrubšia drevená žrď: Adž váz, reku, drúkom ovaľin (Ozdín LUČ); Dobili vlka drúkmi a villámi (Bánovce n. Bebr.); Zme ich (konope) trepaľi ot teho prahu o taki drug abo o totu cerľicu (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. trimež me jag druk (Tibava SOB) - nešikovne; hlúpi ako drúk (Mošovce MAR) - veľmi hlúpy; stojíž aňi takí drúk (Hrušovo RS), ňestoj tu ako drúk, povedz, načo si prišou̯! (Pukanec LVI) - nepohnuto, bez slova
2. drevená žrď slúžiaca ako pomôcka al. časť zariadenia: Kod bou̯ voz naloženej, uviazali reťaz a navrh na seno založili drúk a pritiahli ho (Čelovce MK); Choďila son do hori za šťiri roke drúkon (drevo) dvíhať (Bzenica NB); Drúg navlečieme na šáfe cez uši a vodu zaňesieme do maštale (Návojovce TOP); Vreteno (lisu) tahalo sa drúhem (Pezinok MOD); Medzi horňí a dolňí drúg na drabinách sa posúvaľi švinge a ťie držaľi drúke spolu (Pukanec LVI); drúh (Čataj MOD)
L. rebrínoví drúk (Prochot NB) - na rebrinách; grastuh na drukoch (Smižany SNV) - nosidlá na seno
3. expr. nešikovný, nemotorný človek: Takého drúka som už dávno ňeviďeu̯! (Košťany n. Tur. MAR); Ti drúk sprostí! (Španie Pole REV); Ja takeho druka (za muža) dostala (Záhradné PRE); drúčašok m. zdrob. expr. k 1: Dručašek hrubi jak hrabisko (Studenec LVO)

druh m typ, sorta: druch testamentu (MARTIN 1559); pohlédni na druhy toho plodu (BlR 18. st)


druh p. drúk

Druh Druh Druh_K1 Druh
druh
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) druh
G (bez) druha
D (k) druhovi
A (vidím) druha
L (o) druhovi
I (s) druhom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) druhovia
G (bez) druhov
D (k) druhom
A (vidím) druhov
L (o) druhoch
I (s) druhmi
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) druh
G (bez) druhu
D (k) druhu
A (vidím) druh
L (o) druhu
I (s) druhom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) druhy
G (bez) druhov
D (k) druhom
A (vidím) druhy
L (o) druhoch
I (s) druhmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

a jeho druhovia ju et ses compagnons la
a jeho druhovia et ses compagnons sont
a jeho druhovia zostúpili et ses compagnons redescendirent
ale ani jeho druhovia mais ni ses compagnons
ale istý druh pasivity mais une sorte de passivité
brata a jeho druhov frère et de ses compagnons
druhov a predať ich compagnons et les vendre
svojim druhom a povedal ses compagnons et dit
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu