druhý -há -hé čísl. radová 1. ▶ majúci v poradí číslo 2: d. ročník; d. diel, druhá časť filmu; d. bod, odsek; druhé poschodie; druhé kolo volieb, súťaže, pretekov; d. polčas; druhá tretina; druhé miesto v turnaji; druhé vydanie knihy; d. štvrťrok; druhá polovica 20. storočia; sedieť v druhom rade; vlak stojí na druhom nástupišti; bolo to druhého mája; chodí do druhej triedy; učiť na druhom stupni vo vyšších ročníkoch základnej školy; skončiť ako d. v poradí; nastúpiť do druhej zmeny do popoludňajšej; on je jej d. muž; je to d. dom zľava; bratanec, sesternica druhého stupňa al. expr. z druhého kolena syn, dcéra otcovho al. matkinho bratanca, sesternice; Jozef II. (Druhý); hist. druhá svetová vojna; d. front označenie frontu, ktorý vytvorili Spojenci počas druhej svetovej vojny v západnej Európe; hud. spievať d. hlas; hrať druhé husle (v orchestri) ↗ i fraz.; lingv. d. pád genitív; d. stupeň prídavného mena, príslovky komparatív; druhá [slovesná] osoba ty, vy; včel. d. roj druhoroj; mat. druhá mocnina, odmocnina; rovnica druhého stupňa; povýšiť, umocniť na druhú; tech. d. rýchlostný stupeň; druhá kozmická rýchlosť rýchlosť, ktorú dosahuje umelé kozmické teleso (približne 11 km‹s); počítač druhej generácie tranzistorový; voj. d. sled časť bojovej vojenskej zostavy; fyziol. druhá signálna al. signálová sústava sústava nervových spojov u človeka, v ktorej základným podnetom je slovo □ druhý sviatok vianočný 26. decembra, deň sv. Štefana; po prvé, po druhé (pri vyratúvaní)
2. blíži sa významu prídavného mena ▶ ktorý nasleduje za prvým v časovej postupnosti; syn. ďalší, budúci, nasledujúci; op. predchádzajúci: na druhé ráno, na d. deň; druhého rána, dňa; na d. mesiac sa začnú prázdniny; odložiť cestu na d. rok
3. blíži sa významu prídavného mena ▶ stojaci na nižšom stupni, na nižšej úrovni: d. podpredseda, tajomník; d. tréner; byt druhej kategórie; tovar druhej akosti, kvality; druhá trieda rýchlika; reštaurácia druhej cenovej skupiny; získať druhú cenu v súťaži
4. blíži sa významu vymedzovacieho zámena ▶ iný, ďalší (človek): starať sa, rozhodovať o druhých; má už druhú; d. by sa tešil, a on je nespokojný; napráva, čo druhí pokazili; ochota porozumieť tomu druhému; obohacovať sa na účet druhých; Vedela sa tešiť zo šťastia druhých. [J. Patarák]
5. iba pl. druhí blíži sa významu vymedzovacieho zámena ▶ všetci (všetky), ktorí (ktoré) dopĺňajú nejaký celok; syn. ostatní, ďalší: zostali sami, druhí hostia už odišli; Mináč, Šikula a druhí spisovatelia; duby, buky a druhé stromy
6. blíži sa významu vymedzovacieho zámena ▶ nie ten, nie taký; syn. iný: to je druhá vec; je ešte aj druhá možnosť; presťahovať sa do druhého mesta; nemáš druhé východisko, iba odísť; stal sa z neho celkom d. človek; vraví jedno a myslí druhé nie je úprimný; začal chodiť s druhou; Jeden komplex plodí druhý. [N. Tanská]; Vyjdú a vonku je druhý svet, aleje bielych javorov. [J. Blažková]; Jedno človek číta a druhé vidí. [A. Bednár]
7. blíži sa významu prídavného mena ▶ nachádzajúci sa oproti, na opačnej strane; syn. protiľahlý, opačný, náprotivný: druhá strana ulice; na druhom konci mesta; osoba, jedinec druhého pohlavia; preplávať na d. breh; bývať na druhom konci republiky (veľmi) ďaleko; preložiť si tašku na druhé plece; ľahnúť si, obrátiť sa na d. bok; druhá strana (divadelnej) rampy hľadisko, publikum, diváci; práv. nech je vypočutá aj druhá strana zásada procesného administratívneho práva i každého rozhodovania, ktoré sa týka záujmov zúčastnených
8. blíži sa významu prídavného mena ▶ (veľmi) podobný niekomu al. niečomu (najmä svojím výzorom); taký, ako niekto al. niečo: to je d. otec, druhá matka; druhá Lorenová z nej veru nebude nebude krásna ako filmová hviezda; Ale striasalo ma (a ešte ma striasa), keď pomyslím, že Slovensko by malo byť druhým Švajčiarskom. [D. Tatarka]
9. blíži sa významu prídavného mena ▶ nahrádzajúci al. zastupujúci niekoho, niečo: je mu druhou matkou; tá krajina je preňho druhá vlasť; zemiaky sú pre nás d. chlieb; mať d. kľúč rezervný; pren. žart. kam som si položil moje druhé oči okuliare; Pašovatelia boli však až natoľko otrokmi svojho remesla, že sa im stávalo akousi druhou prirodzenosťou. [M. Urban]; Ihrisko bolo doslova mojím druhým domovom. [Vč 1983]
10. blíži sa významu prídavného mena ▶ nachádzajúci sa v susedstve; syn. susedný, susediaci: býva za rohom, v druhej ulici; Mať ma zaviedla na druhú dedinu do krčmy. [M. Jančová]; Ale obyčajne chodievali sme vždy až do druhého chotára. [K. Tomaščík]
11. ako súčasť dvojčlenného výrazu jeden - d. ▶ vyjadruje vzájomnosť, odlišnosť, vylučovanie, striedanie stránok: jeden i d. sa vyhovárajú; jeden sa namáha, d. leňoší; spoliehať sa jeden na druhého; raz príde jeden, raz zase d.; Urbárnici mali poľovné práva a zbraň. Teraz im odňali jedno i druhé. [K. Lazarová]; U nás nefunguje poriadne ani jedno, ani druhé. [Slo 2003]
◘ fraz. druhá koľaj niečo druhoradé; druhá strana al. druhý tábor protivníci, nepriatelia; druhý svet/breh záhrobie; posmrtný život; byť v druhom stave ťarchavá; žart. dať si do jednej nohy, [aj] do druhej nohy vypiť ďalší pohárik; dostať/priviesť niekoho do druhého stavu spôsobiť ťarchavosť; [dozvedieť sa, počuť niečo] z druhej ruky sprostredkovane, nie z priameho zdroja; hrať druhé husle mať druhoradú úlohu; chystať sa/poberať sa/odoberať sa/zberať sa na druhý svet zomierať, byť pripravený zomrieť; ide mu to jedným uchom dnu, [a] druhým von a) nechce niečo počuť b) nevšíma si počuté; hovor. ísť na druhý koniec sveta al. byť na druhom konci sveta veľmi ďaleko; jeden ako druhý a) rovnakí, podobní b) všetci; jeden krajší než/ako druhý/od druhého všetci sú veľmi pekní; jeden lepší/horší [vtáčik] ako/než druhý/od druhého sú rovnakí, rovnako zlí; hovor. jeden o koze, [a] druhý o voze každý hovorí o inom, takže sa nemôžu dorozumieť, dohodnúť; jeden po druhom/za druhým postupne; jeden za druhého [je ochotný urobiť niečo] ochotne, nezištne; jeden [stojí] za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať al. zastar. jeden za dukát, druhý za turák sú rovnakí, rovnako zlí; hovor. jeden [ťahá] čihi/čihí, druhý hota každý ináč; jedna noha/jednou nohou tam a druhá/druhou naspäť/nazad al. jedna noha tu [a] druhá tam a) ponáhľaj sa b) zabehni tam a ihneď sa vráť; hovor. jedno druhé to i ono, všeličo; hovor. jedno s druhým dovedna, všetko spolu; každý druhý skoro každý, mnohý; kúpiť niečo z druhej ruky a) od priekupníka b) v predajni s použitým tovarom; moje/jeho druhé ja predstavovaný vnútorný obraz človeka; na jednej strane... na druhej strane jednak... jednak; natiahnuť druhé struny a) náhle zmeniť svoj postoj b) zmeniť tón pod vplyvom niečoho; hovor. niečo je na druhú vyjadrenie veľkej intenzity, veľkého stupňa a pod.; odísť/pobrať sa na druhý svet zomrieť; patriť jeden druhému ľúbiť sa; hovor. pletie sa mu to jedno cez druhé mýli sa; hovor. pliesť sa/motať sa jeden druhému pod/popod nohy/pod nohami navzájom si prekážať; poslať/odpraviť/odpratať niekoho na druhý svet usmrtiť, zabiť; chytiť/dostať druhý dych o príleve nových síl; prišla naňho/na ňu druhá mladosť al. prežívať druhú mladosť o príleve duševných a telesných síl v staršom veku; rozprávať/hovoriť/kričať jeden cez druhého súčasne, naraz, neusporiadane; rozprávať/hovoriť jedno cez/na druhé al. expr. pliesť/mlieť/tárať jedno cez/na druhé nerozvážne, bez zmyslu hovoriť; správa/informácia z druhej ruky nepôvodná, sprostredkovaná; stáť jeden pri druhom a) byť rovnakého názoru, zmýšľania b) byť súdržný; stáť/postaviť sa jeden proti druhému byť nepriateľskí, nevraživí navzájom; stáť na druhom brehu mať opačný, ideovo protikladný názor; [to je] druhá strana/stránka mince opačná al. iná stránka veci; ukázať svoju druhú tvár odhaliť sa, prejaviť sa v pravom svetle; už je na druhom svete zomrel; vrátiť sa z druhého sveta/brehu ožiť, vyzdravieť z ťažkej choroby; z druhého konca sveta zďaleka; z jedného dňa na druhý náhle, nečakane, veľmi rýchlo; zapaľovať si/pripaľovať si jednu od druhej príliš veľa fajčiť; zvaľovať niečo jeden na druhého vzájomne sa obviňovať ◘ parem. kto druhému jamu kope, sám do nej padne; zvyk je druhá prirodzenosť
druhýkrát, druhý raz čísl. radová násobná príslovková 1. ▶ uskutočňujúci sa al. uskutočnený ešte raz: (po) d. povedať niečo; byť operovaný d.; Zvonenie sa opakuje druhýkrát. [P. Jaroš]
2. blíži sa významu príslovky ▶ v inom čase; pri nasledujúcej príležitosti; syn. nabudúce: príď d.; (po) d. si dávaj pozor; to je ponaučenie pre/na d.; odložiť niečo na d.; S ľútosťou mu odporúčali, aby sa druhý raz na ňu vykašlal. [J. Puškáš] □ Príďte aj na druhý raz! zdvorilostná formula pri lúčení