Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

druhý čísl. rad.

1. k 2: d. ročník, rad; byť na d-om mieste; d-á svetová vojna, d. diel filmu; bolo to d-ho januára; skončiť o d-ej (hodine); pol druha, druhého litra; po prvé, po d-é (pri vypočítavaní); gram.: d. pád genitív; d. stupeň komparatív; d-á (slovesná) osoba; mat. d-á (od)mocnina; hud. d. hlas; hrať d-é husle i fraz. mať druhoradú úlohu; tech. d. rýchlostný stupeň

2. (vo vzťahu k prvý) kt. stojí na nižšej úrovni: d. tajomník veľvyslanectva; výrobky d-ej kvality

3. nasledujúci, budúci, ďalší (v čase): odložiť niečo na d. deň, týždeň; (na) d. raz inokedy

4. blíži sa význ. vymedz. zám., ďalší, iný; v mn. i ostatní: na to si vyber (niekoho) d-ho; d-í sa zabávali a on tam stál

5. (z dvojice) protiľahlý, opačný, náprotivný: d-á strana ulice, mince; preplávať na d. breh

6. kt. má funkciu pôvodného: jeho d-á vlasť; mať d. kľúč rezervný

7. v dvojici jeden, tento – d. vyj. odlišnosť al. vzájomnosť stránok: jeden, tento sa namáha, d. leňoší; pomáhať jeden d-mu, vyhovárať sa jeden na d-ho

d. svet záhrobie; odísť na d. svet umrieť; d. stav ťarchavosť; (informácia) z d-ej ruky nepôvodná; (to je) d-á strana mince iná stránka veci; jeden lepší, horší ako d. sú rovnakí; jedno s d-ým dovedna; rozprávať jedno cez d-é tárať; prejsť na d-ú stranu k protivníkom; jeden (ťahá) čihi, d. hota nezhodnú sa; jeden (stojí) za devätnásť, d. bez jedného za dvadsať; → jedným uchom dnu a d-ým von

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
druhý čísl. rad.
druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad.

druhý -há -hé čísl. radová 1. ▶ majúci v poradí číslo 2: d. ročník; d. diel, druhá časť filmu; d. bod, odsek; druhé poschodie; druhé kolo volieb, súťaže, pretekov; d. polčas; druhá tretina; druhé miesto v turnaji; druhé vydanie knihy; d. štvrťrok; druhá polovica 20. storočia; sedieť v druhom rade; vlak stojí na druhom nástupišti; bolo to druhého mája; chodí do druhej triedy; učiť na druhom stupni vo vyšších ročníkoch základnej školy; skončiť ako d. v poradí; nastúpiť do druhej zmeny do popoludňajšej; on je jej d. muž; je to d. dom zľava; bratanec, sesternica druhého stupňa al. expr. z druhého kolena syn, dcéra otcovho al. matkinho bratanca, sesternice; Jozef II. (Druhý); hist. druhá svetová vojna; d. front označenie frontu, ktorý vytvorili Spojenci počas druhej svetovej vojny v západnej Európe; hud. spievať d. hlas; hrať druhé husle (v orchestri)i fraz.; lingv. d. pád genitív; d. stupeň prídavného mena, príslovky komparatív; druhá [slovesná] osoba ty, vy; včel. d. roj druhoroj; mat. druhá mocnina, odmocnina; rovnica druhého stupňa; povýšiť, umocniť na druhú; tech. d. rýchlostný stupeň; druhá kozmická rýchlosť rýchlosť, ktorú dosahuje umelé kozmické teleso (približne 11 km‹s); počítač druhej generácie tranzistorový; voj. d. sled časť bojovej vojenskej zostavy; fyziol. druhá signálna al. signálová sústava sústava nervových spojov u človeka, v ktorej základným podnetom je slovo □ druhý sviatok vianočný 26. decembra, deň sv. Štefana; po prvé, po druhé (pri vyratúvaní)
2. blíži sa významu prídavného menaktorý nasleduje za prvým v časovej postupnosti; syn. ďalší, budúci, nasledujúci; op. predchádzajúci: na druhé ráno, na d. deň; druhého rána, dňa; na d. mesiac sa začnú prázdniny; odložiť cestu na d. rok
3. blíži sa významu prídavného mena ▶ stojaci na nižšom stupni, na nižšej úrovni: d. podpredseda, tajomník; d. tréner; byt druhej kategórie; tovar druhej akosti, kvality; druhá trieda rýchlika; reštaurácia druhej cenovej skupiny; získať druhú cenu v súťaži
4. blíži sa významu vymedzovacieho zámenainý, ďalší (človek): starať sa, rozhodovať o druhých; má už druhú; d. by sa tešil, a on je nespokojný; napráva, čo druhí pokazili; ochota porozumieť tomu druhému; obohacovať sa na účet druhých; Vedela sa tešiť zo šťastia druhých. [J. Patarák]
5. iba pl. druhí blíži sa významu vymedzovacieho zámena ▶ všetci (všetky), ktorí (ktoré) dopĺňajú nejaký celok; syn. ostatní, ďalší: zostali sami, druhí hostia už odišli; Mináč, Šikula a druhí spisovatelia; duby, buky a druhé stromy
6. blíži sa významu vymedzovacieho zámenanie ten, nie taký; syn. iný: to je druhá vec; je ešte aj druhá možnosť; presťahovať sa do druhého mesta; nemáš druhé východisko, iba odísť; stal sa z neho celkom d. človek; vraví jedno a myslí druhé nie je úprimný; začal chodiť s druhou; Jeden komplex plodí druhý. [N. Tanská]; Vyjdú a vonku je druhý svet, aleje bielych javorov. [J. Blažková]; Jedno človek číta a druhé vidí. [A. Bednár]
7. blíži sa významu prídavného mena ▶ nachádzajúci sa oproti, na opačnej strane; syn. protiľahlý, opačný, náprotivný: druhá strana ulice; na druhom konci mesta; osoba, jedinec druhého pohlavia; preplávať na d. breh; bývať na druhom konci republiky (veľmi) ďaleko; preložiť si tašku na druhé plece; ľahnúť si, obrátiť sa na d. bok; druhá strana (divadelnej) rampy hľadisko, publikum, diváci; práv. nech je vypočutá aj druhá strana zásada procesného administratívneho práva i každého rozhodovania, ktoré sa týka záujmov zúčastnených
8. blíži sa významu prídavného mena ▶ (veľmi) podobný niekomu al. niečomu (najmä svojím výzorom); taký, ako niekto al. niečo: to je d. otec, druhá matka; druhá Lorenová z nej veru nebude nebude krásna ako filmová hviezda; Ale striasalo ma (a ešte ma striasa), keď pomyslím, že Slovensko by malo byť druhým Švajčiarskom. [D. Tatarka]
9. blíži sa významu prídavného mena ▶ nahrádzajúci al. zastupujúci niekoho, niečo: je mu druhou matkou; tá krajina je preňho druhá vlasť; zemiaky sú pre nás d. chlieb; mať d. kľúč rezervný; pren. žart. kam som si položil moje druhé oči okuliare; Pašovatelia boli všaknatoľko otrokmi svojho remesla, že sa im stávalo akousi druhou prirodzenosťou. [M. Urban]; Ihrisko bolo doslova mojím druhým domovom. [Vč 1983]
10. blíži sa významu prídavného mena ▶ nachádzajúci sa v susedstve; syn. susedný, susediaci: býva za rohom, v druhej ulici; Mať ma zaviedla na druhú dedinu do krčmy. [M. Jančová]; Ale obyčajne chodievali sme vždy až do druhého chotára. [K. Tomaščík]
11. ako súčasť dvojčlenného výrazu jeden - d. ▶ vyjadruje vzájomnosť, odlišnosť, vylučovanie, striedanie stránok: jeden i d. sa vyhovárajú; jeden sa namáha, d. leňoší; spoliehať sa jeden na druhého; raz príde jeden, raz zase d.; Urbárnici mali poľovné práva a zbraň. Teraz im odňali jedno i druhé. [K. Lazarová]; U nás nefunguje poriadne ani jedno, ani druhé. [Slo 2003]
fraz. druhá koľaj niečo druhoradé; druhá strana al. druhý tábor protivníci, nepriatelia; druhý svet/breh záhrobie; posmrtný život; byť v druhom stave ťarchavá; žart. dať si do jednej nohy, [aj] do druhej nohy vypiť ďalší pohárik; dostať/priviesť niekoho do druhého stavu spôsobiť ťarchavosť; [dozvedieť sa, počuť niečo] z druhej ruky sprostredkovane, nie z priameho zdroja; hrať druhé husle mať druhoradú úlohu; chystať sa/poberať sa/odoberať sa/zberať sa na druhý svet zomierať, byť pripravený zomrieť; ide mu to jedným uchom dnu, [a] druhým von a) nechce niečo počuť b) nevšíma si počuté; hovor. ísť na druhý koniec sveta al. byť na druhom konci sveta veľmi ďaleko; jeden ako druhý a) rovnakí, podobní b) všetci; jeden krajší než/ako druhý/od druhého všetci sú veľmi pekní; jeden lepší/horší [vtáčik] ako/než druhý/od druhého sú rovnakí, rovnako zlí; hovor. jeden o koze, [a] druhý o voze každý hovorí o inom, takže sa nemôžu dorozumieť, dohodnúť; jeden po druhom/za druhým postupne; jeden za druhého [je ochotný urobiť niečo] ochotne, nezištne; jeden [stojí] za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať al. zastar. jeden za dukát, druhý za turák sú rovnakí, rovnako zlí; hovor. jeden [ťahá] čihi/čihí, druhý hota každý ináč; jedna noha/jednou nohou tam a druhá/druhou naspäť/nazad al. jedna noha tu [a] druhá tam a) ponáhľaj sa b) zabehni tam a ihneď sa vráť; hovor. jedno druhé to i ono, všeličo; hovor. jedno s druhým dovedna, všetko spolu; každý druhý skoro každý, mnohý; kúpiť niečo z druhej ruky a) od priekupníka b) v predajni s použitým tovarom; moje/jeho druhé ja predstavovaný vnútorný obraz človeka; na jednej strane... na druhej strane jednak... jednak; natiahnuť druhé struny a) náhle zmeniť svoj postoj b) zmeniť tón pod vplyvom niečoho; hovor. niečo je na druhú vyjadrenie veľkej intenzity, veľkého stupňa a pod.; odísť/pobrať sa na druhý svet zomrieť; patriť jeden druhému ľúbiť sa; hovor. pletie sa mu to jedno cez druhé mýli sa; hovor. pliesť sa/motať sa jeden druhému pod/popod nohy/pod nohami navzájom si prekážať; poslať/odpraviť/odpratať niekoho na druhý svet usmrtiť, zabiť; chytiť/dostať druhý dych o príleve nových síl; prišla naňho/na ňu druhá mladosť al. prežívať druhú mladosť o príleve duševných a telesných síl v staršom veku; rozprávať/hovoriť/kričať jeden cez druhého súčasne, naraz, neusporiadane; rozprávať/hovoriť jedno cez/na druhé al. expr. pliesť/mlieť/tárať jedno cez/na druhé nerozvážne, bez zmyslu hovoriť; správa/informácia z druhej ruky nepôvodná, sprostredkovaná; stáť jeden pri druhom a) byť rovnakého názoru, zmýšľania b) byť súdržný; stáť/postaviť sa jeden proti druhému byť nepriateľskí, nevraživí navzájom; stáť na druhom brehu mať opačný, ideovo protikladný názor; [to je] druhá strana/stránka mince opačná al. iná stránka veci; ukázať svoju druhú tvár odhaliť sa, prejaviť sa v pravom svetle; už je na druhom svete zomrel; vrátiť sa z druhého sveta/brehu ožiť, vyzdravieť z ťažkej choroby; z druhého konca sveta zďaleka; z jedného dňa na druhý náhle, nečakane, veľmi rýchlo; zapaľovať si/pripaľovať si jednu od druhej príliš veľa fajčiť; zvaľovať niečo jeden na druhého vzájomne sa obviňovaťparem. kto druhému jamu kope, sám do nej padne; zvyk je druhá prirodzenosť


druhýkrát, druhý raz čísl. radová násobná príslovková 1. ▶ uskutočňujúci sa al. uskutočnený ešte raz: (po) d. povedať niečo; byť operovaný d.; Zvonenie sa opakuje druhýkrát. [P. Jaroš]
2. blíži sa významu príslovky ▶ v inom čase; pri nasledujúcej príležitosti; syn. nabudúce: príď d.; (po) d. si dávaj pozor; to je ponaučenie pre/na d.; odložiť niečo na d.; S ľútosťou mu odporúčali, aby sa druhý raz na ňu vykašlal. [J. Puškáš]Príďte aj na druhý raz! zdvorilostná formula pri lúčení

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

budúci ktorý ešte len nastane, ktorý sa ešte len uskutoční (op. minulý) • nasledujúcinastávajúci (ktorý nastane, nasleduje v budúcnosti): na budúci, nasledujúci školský rok; budúca, nastávajúca manželkadruhýďalší (nie tento, ale iný po ňom): vyrieši sa to na druhý týždeň; už teraz myslí na druhé, ďalšie prázdniny, Vianocenový (op. starý): tešiť sa na nový, budúci život, domovpren. zajtrajší (op. dnešný, terajší): nádeje, výhľady zajtrajších dnízried. príduci: príduci pondelok


druhýkrát, druhý raz p. inokedy, nabudúce


druhý 1. p. nasledujúci 1, budúci 2. p. iný 1, opačný 1


inokedy označuje čas deja al. stavu ako odlišný od pôvodného, očakávaného a pod., v inom čase; za iných okolností, pri inej príležitosti • druhý razdruhýkrát: príďte inokedy, druhý raznabudúce (inokedy v budúcnosti): pokračovať budeme inokedy, nabudúcezastar. budúcne (Tajovský, Timrava)nár.: inakedyindynapodruhé


iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohárďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalšíinakšíodlišnýodchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodnýrozličnýrozdielnynerovnakýrôznyrozmanitýodchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, číslaonaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúkalternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakšílepšísúcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človekhovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty


nabudúce pri nasledujúcej príležitosti, v budúcnosti • najbližšiezastar. najblíž: nabudúce, najbližšie si už dá väčší pozordruhý razdruhýkrátinokedy: povieš mi o tom druhý raz, druhýkrát, inokedyzastar. budúcne (Tajovský, Timrava)na neskoršiena neskôrhovor. napotom (na neskorší čas): toto si necháme nabudúce, napotomnár. napodruhé


nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí al. v časovej postupnosti (op. predchádzajúci) • ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom rokudruhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiťbudúcinastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde otepleniekniž. následný: prejavili sa následné dôsledky chorobychem. al. pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia

2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod. • takýtotento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr… ; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk


nepôvodný ktorý nie je prvotný, originálny, vlastný od pôvodu (op. pôvodný) • nevlastný: nepôvodné, nevlastné názoryepigónsky (ktorý je len napodobením): epigónska poéziaodvodenýdruhotnýkniž. sekundárny (pôvodom iný al. prevzatý): odvodené teórie; lingv. druhotné, sekundárne predložkydruhýiný (zmenený oproti prvému, pôvodnému): to je už druhý, iný majiteľimportovanýcudzí (presadený z iného prostredia; op. domáci): importované, cudzie umeniekniž. implantovaný: implantovaný názor

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

druhý čísl. rad.

1. majúci v poradí číslo dve, nasledujúci za prvým: d-á trieda, d-á smena, d-á svetová vojna, d-á polovica storočia; d. podpredseda; Mojmír Druhý, Václav Druhý mená panovníkov; mat. d-á mocnina, odmocnina, rovnica d-ého stupňa, umocniť, povýšiť na d-ú; gram. d. pád, d. stupeň, d-á osoba; hud. d. tenor, d. bas, d-é husle

druhého (februára) druhý deň v mesiaci (februári); po druhé označuje druhý bod, druhý odsek (prednášky, programu ap.); kniž. v druhom rade potom;

2. nasledujúci, budúci: na d. deň, mesiac, rok, na d-é ráno, d-ého (od d-ého) dňa, d. raz, na d. raz;

3. iný, inakší: každý deň druhá omáčka (Kuk.); stal sa z neho celkom d. človek

hovor. d. svet posmrtný život, záhrobie; odísť na d. svet zomrieť; byť v d-om stave v tehotenstve; prísť do d-ého stavu otehotnieť; zpráva z d-ej ruky nepôvodná; hovor. kúpiť z d-ej ruky od priekupníka; jeden lepší (horší) ako d. (od d-ého) obidvaja dobrí (zlí); hovor. jedno-druhé všeličo, to i ono; hovor. jedno s d-ým všetko spolu; jeden i d. obaja; jeden za d-ým (prichádzať, ísť) za sebou; jeden s d-ým, jeden d-ého, jeden d-ému ap. navzájom; rozprávať jeden cez d-ého súčasne, naraz, neusporiadane; rozprávať jedno cez d-é tárať, pliesť; jeden vedľa d-ého popri sebe; vešať sa jeden na d-ého na seba; jeden na d-om na sebe; hneď jeden, hneď d. striedavo;

4. v mn. č. druhí ostatní: Vicišpán odišiel medzi druhých hosťov. (Kal.)

5. protiľahlý, opačný: na d-ej strane ulice, cesty, rieky, prejsť na d. breh

na jednej strane... na d-ej strane, z jednej strany... z d-ej strany jednak... jednak; z d-ej strany, na d-ej strane z iného hľadiska, stanoviska, inak; prejsť na d-ú stranu, do d-ého tábora k nepriateľom, k protivníkom;

6. podobný niekomu al. niečomu, taký ako niekto al. niečo: zvyk je d-á prirodzenosť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor