druhý čísl. rad.
1. majúci v poradí číslo dve, nasledujúci za prvým: d-á trieda, d-á smena, d-á svetová vojna, d-á polovica storočia; d. podpredseda; Mojmír Druhý, Václav Druhý mená panovníkov; mat. d-á mocnina, odmocnina, rovnica d-ého stupňa, umocniť, povýšiť na d-ú; gram. d. pád, d. stupeň, d-á osoba; hud. d. tenor, d. bas, d-é husle
● druhého (februára) druhý deň v mesiaci (februári); po druhé označuje druhý bod, druhý odsek (prednášky, programu ap.); kniž. v druhom rade potom;
2. nasledujúci, budúci: na d. deň, mesiac, rok, na d-é ráno, d-ého (od d-ého) dňa, d. raz, na d. raz;
3. iný, inakší: každý deň druhá omáčka (Kuk.); stal sa z neho celkom d. človek
● hovor. d. svet posmrtný život, záhrobie; odísť na d. svet zomrieť; byť v d-om stave v tehotenstve; prísť do d-ého stavu otehotnieť; zpráva z d-ej ruky nepôvodná; hovor. kúpiť z d-ej ruky od priekupníka; jeden lepší (horší) ako d. (od d-ého) obidvaja dobrí (zlí); hovor. jedno-druhé všeličo, to i ono; hovor. jedno s d-ým všetko spolu; jeden i d. obaja; jeden za d-ým (prichádzať, ísť) za sebou; jeden s d-ým, jeden d-ého, jeden d-ému ap. navzájom; rozprávať jeden cez d-ého súčasne, naraz, neusporiadane; rozprávať jedno cez d-é tárať, pliesť; jeden vedľa d-ého popri sebe; vešať sa jeden na d-ého na seba; jeden na d-om na sebe; hneď jeden, hneď d. striedavo;
4. v mn. č. druhí ostatní: Vicišpán odišiel medzi druhých hosťov. (Kal.)
5. protiľahlý, opačný: na d-ej strane ulice, cesty, rieky, prejsť na d. breh
● na jednej strane... na d-ej strane, z jednej strany... z d-ej strany jednak... jednak; z d-ej strany, na d-ej strane z iného hľadiska, stanoviska, inak; prejsť na d-ú stranu, do d-ého tábora k nepriateľom, k protivníkom;
6. podobný niekomu al. niečomu, taký ako niekto al. niečo: zvyk je d-á prirodzenosť
druhý čísl rad 1. v poradí nasledujúci za prvým: polowiczy (dlhu) zlatimy czrwenymy a druhu strziebrem (zaplatí) (ZVOLEN 1445); gednu tehlu hrege a druhu klade proti srczy (D. ŠTUBŇA 1569 KL); hodinj, minuty kdo muž zadržaty, gedna za druhu gide (BV 1652); druha newesta aneb druhého sina žena (NP 17. st); druhe mleko wydog (HK 18. st) L. ten testamenth dietky od druheg matky russity chtegy (ŠÁŠOV 1586) od macochy; w předesslým čase w druhé osobě mjsto gsy pěkně se potřebuge s; tak čjtals mjsto čjtal gsy (DM 1780) gram o slovesnej gram. kategórii; pol d-ého, pol d-ej, pol d-a jeden a pol: prodala ziemu swu puol druheho pruta (RUŽOMBEROK 1550); strieberne weczy waho vczinili czwertt iednu y try luothy bes pol druha nechczika (JELŠAVA 1567 E); wyna na cžepe wice než na pol druhey pyedy (LIETAVA 1607); zem pod pol druha korcza (BYSTRIČKA 1731) 2. (časovo) nasledujúci, budúci, ďalší: po druhem dni aneb noci (ŽK 1473); druhy den wstawssi, ssel swim winem domow (BECKOV 1508 SČL); od gedneho prawotneho dna až k druhemu (ŠŠ 1610); kdy se wiberalj druhy ras na Bzowik (KRUPINA 1694); gestli se nikdo neozwe, zachlopeg druhj raz (CA 1780) opäť 3. iný, inakší: aby druheho platu nepitali (MOŠOVCE 1597); že gu wistrihal, aby z druhim nečinila (SUČANY 1670); prekládač z gedného gazyka na druhy (KS 1763) L. na Zsaleya se skeltowalo gedno druhe (ŠTÍTNIK 1649) všeličo, to i ono; poznamenany gednich druhich wecy ((M. KAMEŇ) 1127); jedno s d-ým, jedno o d-é, jeden s d-ým, jeden (od) d-ého, jeden (k) d-ému, jeden na d-ého, jeden za d-ého navzájom: ze smy wstupili gedni z druhimi wprawe vmluwy (BYTČA 1484 SČL); oni sie obie stranie geden druheho odprosili (ŽK 1501); ktery by geden druhemu tu wecz namytal (P. ĽUPČA 1537); geden s druhym swadu meczy sobow magy (PLIEŠOVCE 1567); beze wsseho vkazowany geden na druheho (P. ĽUPČA 1568); pro pratelstwy, ktere geden k druhiemu mame (MOŠOVCE 1569 KL); modlěte se geden za druheho (BAg 1585); geden od druheho muože odkupit (MARCELOVÁ 1621); gedno z druhym spogugem; rozbjgám gedno o druhé (KS 1763); jeden ako (i) d. rovnaký: sskatule atby tak bily sprawene, žeby bila gedna gako y druha (TRENČÍN 1608/ 1709); geden gako druhy (SiN 1678); jeden za d-ým, jeden po d-om postupne: gedna za druhow role geho su (ZVOLEN 1567) všetky; (žaby) gedna za druhu wen wiskakowali (MS 1758); geden po druhem klesame (PÔTOR 1769); geden nad druheho abi se neobtiažowal čzastegšu odwašku ((NITRA) 1712) všetci (obidvaja) rovnako (dobre); po zlatom z ludy brawal, a tak gedno k druhemu sa mu prisparalo (JASENICA 1704) postupne; d-ého času, d-ým časom, v d-ý čas inokedy: druheho času na siata roskazal milostpan (NIŽNÁ 1635); w zime pri ohny, druhim pak časom w samotnosty na stranye zustawat budye (VELIČNÁ 1724); Ondreg Žid wtedy aneb y w druhi čas proty poctiwosti tohože p. mluwil (L. MIKULÁŠ 1765); x. náb d. svet, d. večný život posmrtný život: s tehoto sweta wikročil do druheho wečneho žiwota (RUŽOMBEROK 1601) zomrel; odessly na druhý swět (SK 1697) zomreli; nebude mu odpustene ani na druhem swete (MC 18. st) po smrti F. žadna psota sama neni, ale gedna druhu honi (s. l. 17. st LP); jedna bida nas nepomine, druha je na pohotove (SENICA 1732 LP) nešťastia prichádzajú za sebou 4. pl druhí, druhé ostatní, ostatné: geden gemv odpowied da a druzy zustanv bez winy (ŽK 1473); druhé zemie panu (prináležia) (s. l. 1520 SČL); druhje pak penyze poyal na interes (RUŽOMBEROK 1658) 5. protiľahlý, opačný: zeby y na druhu stranu nezayssel (dobytok) (BLATNICA 1589); na moste pres wodu ani jedneho z vojakou na druhu stranu prepušteti nechteli (RYBÁRE 17. st LP); na druhy brech wistúpit mohli (VP 1764) L. na jednej strane - na d-ej strane, z jednej čiastky - z d-ej jednak - jednak: z jednej částky mám radost, z druhej pak zármutek (ASL 1677); te dva dediňy z jednej strany v ohniu, z druhej strany ve vodie prebyvaju (SEDLICE 1783 LP); na d-ej strane, z d-ej strany a. z iného hľadiska, inak: jako na druhej strane V. M. zrozumeti moci bude (DRIEČANY 1683 LP); b. okrem toho: z druhej pak strany pre nedostatek potravy (dobytok) podechnul (ORAVA 1795 LP); po d-é prísl výraz druhý raz, opäť: chwáliž Pána po druhé, dusse má (CC 1655); kurucom, ktery od Zwolena po druhe pryssly (KRUPINA 1706)