Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

družný príd. priateľský, kamarátsky: d. človek, d-é posedenie;

družne prísl.;

družnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
družný; družne prísl.; družnosť ‑i ž.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

družný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ (o človeku) ktorý ľahko nadväzuje priateľstvá, ktorý má rád spoločnosť iných ľudí, rád sa s nimi stýka; syn. priateľský, kamarátsky: d. človek; družné deti; družní mladí ľudia; Európania sú družnejší; Obaja boli figliarski, družní a zhovorčiví, obaja podobne zmýšľali. [A. Chudoba]
2. ▶ vyznačujúci sa priateľskosťou, prívetivosťou, nenútenosťou: družná beseda, zábava; družné posedenie; družná povaha; nažívať v družnej zhode; vládne tu družná atmosféra; Našiel som oboch v družnom rozhovore. [J. Lenčo]; Vtedy bol družnejší život, ľudia boli skromnejší. [InZ 2002]

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

družný p. priateľský, spoločenský 3

priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátsky • kolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosť • družný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné deti • bratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahy • spriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národy • prívetivý (op. neprívetivý) • milý • srdečný • úprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovor • subšt. kamošský

spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasy • humanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedy • verejný • všeobecný • kniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý život • kolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostný • sviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šaty • slušný • uhladený: slušné, uhladené správanie • salónny • oficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typ • komunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívna • priateľský • družný • kamarátsky • bezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

družný príd. priateľský, kamarátsky: d. človek, d-á beseda;

družne prísl.;

družnosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

družný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) družný; (bez) družného; (k) družnému; (vidím) družného; (o) družnom; (s) družným;

(dvaja) družní; (bez) družných; (k) družným; (vidím) družných; (o) družných; (s) družnými;


(jeden) družnejší; (bez) družnejšieho; (k) družnejšiemu; (vidím) družnejšieho; (o) družnejšom; (s) družnejším;

(traja) družnejší; (bez) družnejších; (k) družnejším; (vidím) družnejších; (o) družnejších; (s) družnejšími;


(jeden) najdružnejší; (bez) najdružnejšieho; (k) najdružnejšiemu; (vidím) najdružnejšieho; (o) najdružnejšom; (s) najdružnejším;

(dvaja) najdružnejší; (bez) najdružnejších; (k) najdružnejším; (vidím) najdružnejších; (o) najdružnejších; (s) najdružnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) družný; (bez) družného; (k) družnému; (vidím) družný; (o) družnom; (s) družným;

(štyri) družné; (bez) družných; (k) družným; (vidím) družné; (o) družných; (s) družnými;


(jeden) družnejší; (bez) družnejšieho; (k) družnejšiemu; (vidím) družnejší; (o) družnejšom; (s) družnejším;

(dva) družnejšie; (bez) družnejších; (k) družnejším; (vidím) družnejšie; (o) družnejších; (s) družnejšími;


(jeden) najdružnejší; (bez) najdružnejšieho; (k) najdružnejšiemu; (vidím) najdružnejší; (o) najdružnejšom; (s) najdružnejším;

(dva) najdružnejšie; (bez) najdružnejších; (k) najdružnejším; (vidím) najdružnejšie; (o) najdružnejších; (s) najdružnejšími;


ženský rod

(jedna) družná; (bez) družnej; (k) družnej; (vidím) družnú; (o) družnej; (s) družnou;

(štyri) družné; (bez) družných; (k) družným; (vidím) družné; (o) družných; (s) družnými;


(jedna) družnejšia; (bez) družnejšej; (k) družnejšej; (vidím) družnejšiu; (o) družnejšej; (s) družnejšou;

(štyri) družnejšie; (bez) družnejších; (k) družnejším; (vidím) družnejšie; (o) družnejších; (s) družnejšími;


(jedna) najdružnejšia; (bez) najdružnejšej; (k) najdružnejšej; (vidím) najdružnejšiu; (o) najdružnejšej; (s) najdružnejšou;

(štyri) najdružnejšie; (bez) najdružnejších; (k) najdružnejším; (vidím) najdružnejšie; (o) najdružnejších; (s) najdružnejšími;


stredný rod

(jedno) družné; (bez) družného; (k) družnému; (vidím) družné; (o) družnom; (s) družným;

(štyri) družné; (bez) družných; (k) družným; (vidím) družné; (o) družných; (s) družnými;


(jedno) družnejšie; (bez) družnejšieho; (k) družnejšiemu; (vidím) družnejšie; (o) družnejšom; (s) družnejším;

(štyri) družnejšie; (bez) družnejších; (k) družnejším; (vidím) družnejšie; (o) družnejších; (s) družnejšími;


(jedno) najdružnejšie; (bez) najdružnejšieho; (k) najdružnejšiemu; (vidím) najdružnejšie; (o) najdružnejšom; (s) najdružnejším;

(dve) najdružnejšie; (bez) najdružnejších; (k) najdružnejším; (vidím) najdružnejšie; (o) najdružnejších; (s) najdružnejšími;

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

Boli bezstarostní, detinskí, kamarátski ≈ Byli bezstarostní, chlapečtí, družní
družnému životu v internáte ≈ družnému životu v internátě
chitónoch a družných besied ≈ chitónech a družných besed
ľudia miernejší a družnejší ≈ lidé mírnější a družnější
niekoľko družných, jasných a ≈ několik družných, jasných a
spolu niekoľko družných, jasných ≈ spolu několik družných, jasných
sú družní a mierumilovní ≈ jsou družní a mírumilovní
týždeň postávali v družnej ≈ týden postávaly v družné
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

bol družný, spoločenský, priateľský ≈ was gregarious, outgoing, friendly
dôvody, aby boli družné ≈ reason to be sociable
družnom tichu, šťastní, že ≈ companionable silence, happy to
sedeli v družnom mlčaní ≈ sat in companionable silence
sedeli v družnom tichu ≈ sat in companionable silence
sedeli v družnom tichu ≈ sitting in companionable silence
v družnom tichu, šťastní ≈ in companionable silence, happy
zväčša družné spoločenstvo, ktoré ≈ mostly loving community that
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor