družica -e -žíc ž.
1. deva v slávnostnom oblečení pri svadobnom, pohrebnom ap. obrade
2. teleso krúžiace okolo väčšieho kozmického telesa, obežnica, satelit: umelá d. Zeme;
družička -y -čiek ž.
1. zdrob. k družica
2. družica (význ. 1)
družica -ce -žíc ž. (obežnica, satelit)
družička -ky -čiek ž., družica -ce -žíc ž. (družička na svadbe)
družica1 -ce -žíc ž. ▶ prirodzené al. umelé teleso obiehajúce okolo ústredného kozmického telesa; syn. obežnica, satelit: zemská d. obiehajúca okolo Zeme; Zem je družicou Slnka; Mesiac je jedinou prirodzenou družicou Zeme; umelá d. Zeme vyrobená na Zemi a vynesená na obežnú dráhu; prieskumná vedecká d. určená na výskum Zeme, atmosféry, Slnka a ďalších telies; geostacionárna, meteorologická, navigačná, telekomunikačná d.; kozmická, vojenská, špionážna d.; obežná dráha družice; vypustiť družicu do vesmíru; televízne vysielanie prostredníctvom družice
družička -ky -čiek, zried. družica2 -ce -žíc ž. ▶ dievča v slávnostnom oblečení pri svadobných, prípadne pohrebných a cirkevných obradoch; spoločníčka družbu na svadbe: prvá, staršia, predná d. mladuchou vybraná nevydatá krstná dcéra, priateľka a pod., ktorá ju ako spoločníčka prvého družbu sprevádza v bielom; krojovaná d.; čierna d. oblečená v čiernom (na pohrebe dievčaťa); ísť priateľke za družičku, za družicu; vybrať si niekoho za družičku; mladého zaťa viedla prvá družička; družičky čakali v dome nevesty na ženícha; Muziku chcem, mama, keď ma budete pochovávať, muziku chcem a družičky. [D. Tatarka]
družica 1. dievča v slávnostnom oblečení pri svadobnom, pohrebnom a pod. obrade • družička
2. teleso krúžiace okolo väčšieho kozmického telesa • satelit: družica, satelit Zeme; umelé satelity • obežnica • planéta (nebeské teleso obiehajúce okolo Slnka): Zem je obežnicou, planétou Slnka • sputnik (sovietska umelá družica Zeme)
družica, -e, -žíc ž.
1. slávnostne oblečená deva pri niektorých obradoch (najmä pri svadobných, pohrebných ap.);
2. bás. zried. družka, priateľka: Vstaň, žitia môjho pekná družica. (Sládk.)
3. astron. hviezda obiehajúca okolo planéty, obežnica: umelá d.
družica i družička ž. csl dievča asistujúce pri rozličných obradoch (najmä svadobných): Družice bole v bélon (Ozdín LUČ); Najkrajšia na té svadžbe buli družički (Kameňany REV); Ňemali zme tam cudzíh ľuďí, len roďinu a pár družíc (Kostolná TRČ); Neviesta porozdzeu̯ovau̯a jabúčka, každej družički jedno (Jablonové MAL); Malá umrela a mala modz družičég na pohrebe (Brestovany TRN); Družički posípali cestu s kviétkáma na procescije (Bučany HLO); Kec še dzevka vidavala, ta keľo kamaratki mala, ta buľi družički (Kokšov-Bakša KOŠ) L. prvá družica (Bacúch BRE, Šurany NZ), prvá družička (Hlboké SEN), predňia družica (Paludza LM, Kraľovany DK), starša družica (Torysa SAB) - hlavná družica, ktorá vedie ženícha na sobáš
družica, družička ž 1. deva sprevádzajúca mladuchu pri svadobných obradoch: kde sau swatowe, kde druzbowe, kde druzicky (AgS 1708); okolo ňéj (nevesty) seďeli mnohé družice (BR 1785) 2. spoločníčka, družka, priateľka (aj zasnúbená): gako dcera po horach chodice, oplakawala pannenstwy swe y z družičkamy swimy (MH 1712); pronuba: družička, zaslibena žena nebo ďewka (KS 1763); opet se nawratjl do Efeza mesta, kdežto družici swu Hospodjn z mrtwjch wskrisyl (CS 18. st) P. atpn Druzycza (ŽILINA 1601)