Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj sss ssj ma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
družiť sa ‑í ‑ia nedok.

družiť sa -ží sa -žia sa druž sa! -žil sa -žiac sa -žiaci sa -ženie sa nedok. kniž. 1. (ku komu) ▶ stávať sa prívržencom niekoho al. spoluúčastníkom niečoho na základe spoločného zmýšľania, spoločných záujmov; syn. pridružovať sa, pripájať sa, priraďovať sa: k Štúrovi sa družili mnohí básnici; Zdalo sa jej, že aj ju považujú v určitom zmysle za vinnú, lebo patrí k Markovi, patrí, druží sa k vinnému. [P. Jaroš]
2. (k čomu) ▶ stávať sa ďalším v počte niečoho; syn. priraďovať sa, pripájať sa: k jeho pozoruhodným vlastnostiam sa družili hlboká ľudskosť a ohľaduplnosť; K tejto kolísavosti družia sa ešte iné slabosti. [M. Figuli]
3. (s čím) ▶ byť v súlade; syn. spájať sa, snúbiť sa: krása sa druží s jednoduchosťou; Dožívate sa veku, keď fyzická sila druží sa so životnou a vedeckou zrelosťou a skúsenosťami. [Pd 1953]
opak. družievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1, 2pridružiť sa, k 3združiť sa

družiť sa p. spájať sa 1


spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

p. aj spolčovať sa

3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

družiť, -í, -ia nedok.

1. bás. (čo k čomu) spájať, pripájať: Od teba bôľ sa učí premáhať, od teba k slzám družiť skvelú dúhu. (Hviezd.)

2. záhr. štepiť kopulovaním;

opak. družievať, -a, -ajú;

dok. k 1 združiť i pridružiť

|| družiť sa

1. (ku komu, k čomu) pripájať sa, priraďovať sa, pričleňovať sa: K Vajanskému druží sa skupina dobrých novelistov. (Vlč.)

2. (s kým, s čím) spájať sa: Fantázia druží sa s veľkým povedomím slovanským. (Vlč.)

3. zried. (okolo koho) zoskupovať sa: mládež sa druží okolo svojich vodcov;

opak. družievať sa;

dok. k 1 pridružiť sa;

k 2, 3 združiť sa

Morfologický analyzátor

družiť nedokonavé sloveso
(ja) družím VKesa+; (ty) družíš VKesb+; (on, ona, ono) druží VKesc+; (my) družíme VKepa+; (vy) družíte VKepb+; (oni, ony) družia VKepc+;

(ja som, ty si, on) družil VLesam+; (ona) družila VLesaf+; (ono) družilo VLesan+; (oni, ony) družili VLepah+;
(ty) druž! VMesb+; (my) družme! VMepa+; (vy) družte! VMepb+;
(nejako) družiac VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor