drobný
I. príd.
1. kt. má malé rozmery, malú hodnotu ap., malý: d-é deti, d-é kúsky, d-é peniaze, d-á suma
2. kt. má menší význam, nevýznačný, malý: d. dedinský človek; d-é starosti bezvýznamné; d. roľník s malým majetkom;
na drobno → nadrobno;
drobno prísl.: d. prší
II. drobné m. mn. drobné peniaze: platiť d-mi
drobno, drobne 2. st. -nejšie prísl.
nadrobno, pís. i na drobno prísl.
drobno, zried. drobne 2. st. -nejšie prísl. ▶ vo veľmi malých, drobných rozmeroch; na veľmi malé, drobné kúsky: od rána d. prší, sneží; začalo d. mrholiť; d. kráčať, písať; d. bodkovaná, kockovaná látka; d. pokrájaná cibuľa, slanina; z vtáčej perspektívy pôsobia políčka d.; Drobne popŕchalo. [R. Sloboda]; pren. Hodiny ticho a drobno tikali. [A. Bednár] ▷ na drobno ↗ nadrobno
nadrobno, pís. i na drobno prísl. ▶ na veľmi malé kúsky, na drobné čiastočky: n. pomleté orechy; nakrájať cibuľu n.; čerstvý kôpor n. posekáme; v priečinku ostal na drobno poskladaný list; Kraj v tichom ráne sladko drieme, z nadrobno obrobenej zeme k nebesám stúpa teplá veleba. [J. Buzássy]
drobno dosahujúc, dosiahnuc veľmi malé, drobné rozmery; na veľmi malé, drobné kúsky • nadrobno, pís. i na drobno: drobno, nadrobno pokrájané mäso • expr.: drobnučko • drobnunko • drobnulinko • drobnuško • drobučko • drobunko • drobulinko • drobuško: vonku drob(n)učko, drob(n)ulinko sneží; drob(n)unko, drob(n)uško nastrúhanú mrkvu poliala citrónom • expr.: nadrobnučko • nadrobnunko • nadrobnulinko • nadrobnuško • nadrobučko • nadrobunko • nadrobulinko • nadrobuško, pís. i na drobnučko atď.: cibuľu začala krájať nadrob(n)ulinko, nadrob(n)unko
porov. aj drobný 1
drobný príd.
1. malých rozmerov, malý, nepatrný: d. piesok, d-é kúsky, d-é deti;
2. vlastniaci majetok malej hodnoty: d. výrobca, d. roľník, d-á šľachta;
3. priemerného významu, nevýznačný, obyčajný, bežný: d. slovenský človek, d-ý pracovník, d-é starosti;
4. mn. č. drobné drobné peniaze, mince: mať d-é, platiť d-ými;
drobno, zried. i drobne prísl.: drobno mrholí (Ráz.); drobne cupkať (Rys.);
drobnosť2, -ti ž. vlastnosť niečoho drobného
drobno prísl. 1. miniatúrne: Tag drobno písal, ani sa to prečítad nedalo (Brestovany TRN) 2. natenko: Ako keť sa salama drobno reže (Trstená) 3. skromne, slabo, málo: Celí tíden drobno pršalo a uš to robotu kazilo (Bučany HLO)