drobiť nedok.
1. delením tvoriť drobné kúsky (ako odpad): d. chlieb (na odrobinky)
2. rozdeľovať na veľa častí, rozdrobovať: d. majetok
// drobiť sa deliť sa na drobné kúsky: chlieb sa d-í; zem sa d-í rozpadá
drobiť -bí -bia drob! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok.
drobiť sa -bí sa -bia sa drob sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok.
*droliť → správ. drobiť, mrviť, trúsiť
drobiť -bí -bia drob! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. (čo) 1. ▶ delením, lámaním, trením v rukách a pod. tvoriť z niečoho malé, drobné kúsky; syn. mrviť, meliť: d. chlieb, zrno prstami; d. hrudy zeme; mechanické drobenie kameňa, rudy; Drobila si rožtek do kávy. [H. Zelinová]; Mať drobila husiam žihľavu. [M. Rúfus] 2. ▶ deliť na viac častí a tým zmenšovať, oslabovať; syn. rozdrobovať, kúskovať: d. pozemky, pôdu; Žitňanci si odjakživa udržiavali jednodetný systém, aby sa majetky nedrobili. [A. Hykisch]; pren. Svojimi nezmyselnými táračkami drobila moju bolesť. [H. Zelinová] 3. ▶ prerušovať súvislý priebeh niečoho, porušovať celistvosť: d. hru; d. reč pomlkami; Bystrý prúd drobil mesačné svetlo. [A. Chudoba] 4. (koho) ▶ (o chlade a pod.) spôsobovať chvenie niekoho; syn. triasť, mrviť: zima ho drobí ▷ opak. drobievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 3 ↗ rozdrobiť, k 1 i ↗ nadrobiť, podrobiť
drobiť sa -bí sa -bia sa drob sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1. ▶ deliť sa, lámať sa, rozpadať sa na drobné časti: chlieb sa drobí; betón, murivo sa drobí; zem, hruda sa pod rukami drobí; kameň sa drobí na kusy; voda spôsobuje postupné drobenie horniny; Drevo pod jeho sekerou sa drobilo, rozpadávalo. [M. Urban] 2. ▶ mať narušený priebeh, celistvosť, byť niečím (často) prerušovaný: hra sa spočiatku drobila (v osobných súbojoch) ▷ dok. ↗ rozdrobiť sa, k 1 i ↗ nadrobiť sa, podrobiť sa
deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovať • členiť • rozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na kraje • poliť • poltiť • rozpoľovať • dvojiť • rozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhule • štvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčko • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chlieb • porciovať (deliť na porcie): porciovaný syr • dávkovať • dózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať lieky • drobiť • rozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetok • rozkladať • dekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadrá • parcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia
2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť
drobiť sa p. mrviť sa 1
drobiť 1. trením v rukách deliť na malé kúsky • mrviť • meliť: drobiť, mrviť chlieb; meliť v dlani klas
2. deliť na veľa malých častí • rozdrobovať: drobili, rozdrobovali pozemky, pôdu • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať: štiepiť moc v štáte
lámať 1. násilným ohnutím al. tlakom deliť • rozlamovať • prelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťom • odlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chleba • drobiť • drviť • mrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubom • expr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivom • zastar. krušiť: krušil oblátky
2. spôsobovať zmenu smeru • lomiť: hranol láme, lomí svetlo
3. p. štiepať 2
mrviť sa 1. rozkladať sa na drobné kúsky • drobiť sa: chlieb sa mrví, drobí • meliť sa: suchý koláč sa melí • lámať sa: skala sa láme • rozpadať sa • rozpadávať sa • rozpadúvať sa: pristavená maštaľ sa rozpadá • odmŕvať sa • odmrvovať sa (mrvením sa postupne oddeľovať): murivo sa odmŕva
2. hovor. nepokojne sa pohybovať, sedieť al. ležať • expr. mechriť sa: dieťa sa mrví v perinke; žiaci sa mechrili na stoličkách • expr.: vrtieť sa • hniezdiť sa: nespokojne sa vrtel v posteli; Čo sa toľko hniezdiš? • expr. zried. mechoriť sa • nár. expr. krmeliť sa (Šoltésová)
3. p. hmýriť sa 1 4. p. motať sa 1 5. p. prehŕňať sa 1
drobiť, -í, -ia nedok. (čo) krájať, lámať, mrviť, rozbíjať, deliť na drobné kúsky: d. chlieb, zem, kapustu
● zima ho drobí trasie sa od zimy;
opak. drobievať, -a, -ajú;
dok. podrobiť i rozdrobiť
|| drobiť sa deliť sa na drobné kúsky, rozdeľovať sa, rozkladať sa, rozpadať sa: chlieb sa drobí, hornina sa drobí;
dok. rozdrobiť sa
drobiť nedok. 1. csl mrviť, deliť na drobné kúsky: Kus chleba si drobil do kavi (Revúca); Ňech si ten chlieb drobia, oňi suchí chlieb ňepožujú (Návojovce TOP); Kuratkán son chlebíčeg drobila, abi to lachšé podzopkali (Brestovany TRN); Ňerada sciranku drobila (Dl. Lúka BAR) 2. strsl, zsl rezať, spracúvať kapustu na nakladanie do suda: Kapustu čo drobä, to volajú nože (Závadka n. Hron. BRE); Každín rokon drobíme kapustu do tochto sútka (Dol. Súča TRČ); Kec ca volakedi drobila kapusta, jeden hu tunke šlapal (Brestovany TRN); drobiť kapustu (Kaľamenová MAR) 3. drviť, zmáhať, doliehať: Začala ma zima drobeť, hádam son presťidla (Pukanec LVI) 4. expr. drobno kráčať, drobčiť: Ona ľem za ňim drobila (Dl. Lúka BAR) 5. expr. tancovať F. chtora rada f karčme drobi, ta ňerada doma robi (Letanovce SNV) - je lenivá
drobiť ndk 1. krájať, lámať; deliť na malé kúsky, rozdrobovať: kapusty drobeneg (ORAVA 1611) porezanej nadrobno a naloženej; prjskyrice wissnowá kamen droby (MT 17. st); concido: krágám, sekám, drobjm, na kusy ďeljm (KS 1763); x. pren my srdco drobjme, aby sa od Pána naprawowalo (BlR 18. st) robíme pokánie 2. koho triasť, drviť: žada nemocny wody, kdiž ho zimnice droby (SK 1697); -ievať [-ív-] frekv k 1: kdy sme drobiwalj (kapustu) ((KORLÁTKA) 1631); d. sa deliť sa: požádaňa wasse nasledugyce w chudobe tychto rozkoss drobiti sa chcete (BlR 18. st)