drojždže p. droždie
droždie s. i pomn. (drojždže)
1. strsl, vsl prípravok na kysnutie cesta: Teras to už ľen z drožďiami, aľe voľakodi pekávaľi to s koborcom (Devičie KRU); Drožďia bolo staruo a smrďelo (Kremnička BB); F skľepe som kupila droźdže na kolače (Spiš. Štvrtok LVO)
F. rośňe jag na droźdžach (Dl. Lúka BAR) - veľmi rýchlo
2. jstrsl, zempl, už vin. husté zvyšky na dne suda po stočení mladého vína: Ňiekerí drožďia otkladaju a robia s ňeho víno na predaj (Pukanec LVI); U januvaru śe vino scahovalo, žebi ňestalo na droźdžu (Kaluža MCH); drojždže (Cejkov TRB)