driemota, -y, obyč. pomn. driemoty, -mot ž. driemanie, ľahký spánok, ospanlivosť: upadnúť do driemot, prebrať sa z driemot, vyrušiť niekoho z driemot;
pren. nečinnosť, ľahostajnosť: Slovenčina to bola, ktorá vzbudila ľud slovenský z driemoty. (Vlč.)
● idú na mňa driemoty chce sa mi spať, som ospanlivý;
driemotný príd. zastar. driemajúci, ospanlivý;
pren. nečinný, nevšímavý, ľahostajný: Dediny slovenské temné a driemotné! (Vaj.)