driemoty p. spánok1
spánok1 hlboký útlm ústredného nervstva, pri ktorom sa udržujú na nízkej úrovni len základné funkcie potrebné na život • spanie: vyburcovať niekoho zo spánku, spania; mať pravidelný spánok • sen: budiť sa zo sna; spí tuhým snom • polospánok • polosen (stav medzi spánkom a bdením): ležať v polospánku • driemoty (čiastočné spanie): prebrať sa z driemot
driemota, -y, obyč. pomn. driemoty, -mot ž. driemanie, ľahký spánok, ospanlivosť: upadnúť do driemot, prebrať sa z driemot, vyrušiť niekoho z driemot;
pren. nečinnosť, ľahostajnosť: Slovenčina to bola, ktorá vzbudila ľud slovenský z driemoty. (Vlč.)
● idú na mňa driemoty chce sa mi spať, som ospanlivý;
driemotný príd. zastar. driemajúci, ospanlivý;
pren. nečinný, nevšímavý, ľahostajný: Dediny slovenské temné a driemotné! (Vaj.)