driek -ku pl. N -ky m. 1. ▶ zúžená časť tela nad bokmi; syn. pás: štíhly, tenký d.; zohnúť, nakloniť, vytočiť sa v drieku; držať, chytiť, objať niekoho okolo drieku; Občas sa vystrel v drieku, nabrúsil si kosu a znova sa pustil do práce. [J. Skalka]; Detvania nosili krátke košele, čo odhaľovali driek. [M. Ďuríčková] 2. ▶ telo okrem hlavy a končatín; syn. trup: mať krátky, dlhý d.; Od námahy mu tŕpne driek a vlhne košeľa. [H. Zelinová] 3. ▶ pásová časť oblečenia: priliehavý d.; predĺžený, skrátený d.; šaty vypasované, naberané v drieku 4. ▶ stredná časť niektorých predmetov: d. stromu; d. komína, okna; d. kalicha; d. kotvy, lode; tech. d. ojnice, ventilu; d. skrutky, nitu ich valcovitá časť; polygr. zahnutý, pretiahnutý d. písmen; archit. d. stĺpa ◘ fraz. osí driek tenký, štíhly ▷ driečik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1 – 3: štíhly, tenký d.; šaty s podkasaným driečikom