Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

driek -u m.

1. telo okrem hlavy a končatín, trup; jeho zúžená časť, pás: mať krátky d.; byť tenký v d-u; nakloniť sa v d-u

2. pásová časť oblečenia: priliehavý d.; predĺžený d.

3. odb. stredná (najhrubšia) časť predmetu: d. stromu, d. lode;

driekový príd.: zúžená d-á časť;

driečik -a m. zdrob.

driek -ku pl. N -ky m. 1. ▶ zúžená časť tela nad bokmi; syn. pás: štíhly, tenký d.; zohnúť, nakloniť, vytočiť sa v drieku; držať, chytiť, objať niekoho okolo drieku; Občas sa vystrel v drieku, nabrúsil si kosu a znova sa pustil do práce. [J. Skalka]; Detvania nosili krátke košele, čo odhaľovali driek. [M. Ďuríčková]
2. ▶ telo okrem hlavy a končatín; syn. trup: mať krátky, dlhý d.; Od námahy mu tŕpne driek a vlhne košeľa. [H. Zelinová]
3. ▶ pásová časť oblečenia: priliehavý d.; predĺžený, skrátený d.; šaty vypasované, naberané v drieku
4. ▶ stredná časť niektorých predmetov: d. stromu; d. komína, okna; d. kalicha; d. kotvy, lode; tech. d. ojnice, ventilu; d. skrutky, nitu ich valcovitá časť; polygr. zahnutý, pretiahnutý d. písmen; archit. d. stĺpa
◘ fraz. osí driek tenký, štíhly
▷ driečik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1 – 3: štíhly, tenký d.; šaty s podkasaným driečikom

driek, -u m.

1. časť tela bez hlavy a končatín; telo v páse, pás: krátky, dlhý d.; chytiť, držať niekoho okolo d-u, prehnúť sa v d-u;

2. stredná časť rôznych predmetov: d. stromu; tech. d. stĺpa, d. sťažňa, d. lode;

3. časť šiat v páse: kaput s dlhýmu krídlami, krátkym driekom (Kal.)

● šitý, strihaný (kabát, živôtik) do d-u v páse sa zužujúci;

4. nár. kapitál, istina;

driekový príd.: anat. d. kĺb, d-é stavce;

driečik, -a/-čka m. zdrob. k 1, 2, 3

(jeden) driek; (bez) drieku; (k) drieku; (vidím) driek; (ó) driek!; (o) drieku; (s) driekom;

(dva) drieky; (bez) driekov; (k) driekom; (vidím) drieky; (ó) drieky!; (o) driekoch; (s) driekmi;