Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

driek -u m.

1. telo okrem hlavy a končatín, trup; jeho zúžená časť, pás: mať krátky d.; byť tenký v d-u; nakloniť sa v d-u

2. pásová časť oblečenia: priliehavý d.; predĺžený d.

3. odb. stredná (najhrubšia) časť predmetu: d. stromu, d. lode;

driekový príd.: zúžená d-á časť;

driečik -a m. zdrob.

driek -ku pl. N -ky m.

driek -ku pl. N -ky m. 1. ▶ zúžená časť tela nad bokmi; syn. pás: štíhly, tenký d.; zohnúť, nakloniť, vytočiť sa v drieku; držať, chytiť, objať niekoho okolo drieku; Občas sa vystrel v drieku, nabrúsil si kosu a znova sa pustil do práce. [J. Skalka]; Detvania nosili krátke košele, čo odhaľovali driek. [M. Ďuríčková]
2. ▶ telo okrem hlavy a končatín; syn. trup: mať krátky, dlhý d.; Od námahy mu tŕpne driek a vlhne košeľa. [H. Zelinová]
3. ▶ pásová časť oblečenia: priliehavý d.; predĺžený, skrátený d.; šaty vypasované, naberané v drieku
4. ▶ stredná časť niektorých predmetov: d. stromu; d. komína, okna; d. kalicha; d. kotvy, lode; tech. d. ojnice, ventilu; d. skrutky, nitu ich valcovitá časť; polygr. zahnutý, pretiahnutý d. písmen; archit. d. stĺpa
◘ fraz. osí driek tenký, štíhly
▷ driečik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1 – 3: štíhly, tenký d.; šaty s podkasaným driečikom

driek, -u m.

1. časť tela bez hlavy a končatín; telo v páse, pás: krátky, dlhý d.; chytiť, držať niekoho okolo d-u, prehnúť sa v d-u;

2. stredná časť rôznych predmetov: d. stromu; tech. d. stĺpa, d. sťažňa, d. lode;

3. časť šiat v páse: kaput s dlhýmu krídlami, krátkym driekom (Kal.)

● šitý, strihaný (kabát, živôtik) do d-u v páse sa zužujúci;

4. nár. kapitál, istina;

driekový príd.: anat. d. kĺb, d-é stavce;

driečik, -a/-čka m. zdrob. k 1, 2, 3

driek m.
1. csl časť tela v páse: Boľí ma driek (Kociha RS); Slabí si v driaku (Rochovce ROŽ); Má silní drík (Kunov SEN); Paropci še polapaľi kolo driku (Rozhanovce KOŠ)
F. kabád viadz do drieku (Martin) - priliehavejší; ešťe sa cíťí v drieku (Mošovce MAR) - pri sile; tá má drík jag osa (Jablonové MAL) - tenký; paropci kukaju, ftera dziefka ňema driku (Spiš. Štvrtok LVO) - má veľmi krátky driek (skoro nijaký)
2. csl časť predmetu (obyčajne stredná): Jablon má chorí driek (Kociha RS); Strom ma korunu a drik (Dl. Lúka BAR); driek klinca (St. Turá NMV); drieg dláta (Martin); drieg na osi (Šuľa MK)
3. snitr miesto s užším a plytším tokom v potoku, rieke: Šati perávame piestom na drieke (Návojovce TOP); V zime zme sa na driéku korčulovali (Bošany TOP); Pome vipucovaď driek pod mľinom! (Prievidza); Na dríku sa v lete kúpavali (Topoľčany)
4. jstrsl zried. kapitál, istina: Aľe aj do driéku daťi daš (Vrbovce n. Rim. RS); Ťeráz nevládzem ani inťeres plačič, na driak prnesiam, koj bíka predám (Sirk REV)
L. z drieku zohnať (Detva ZVO) - amortizovať čiastku istiny

driek [-ie-, -é-, -í-] m
1. telo v páse, pás: drík kdo jej i vidí, každý ju (paniu) zalúbi (ASL 1701); aby po porodu tenky dryek zachowali (ZK 1777)
2. kmeň stromu: dríki cedrusowé čas kriwí (BR 1785)
3. koryto, prúd potoka, rieky: dluzen budie wodu prewysty do geg sprawodlyweho dryku (L. JÁN 1485 SČL); chodil na plty po dreku wody Beley (L. PETER 1643); waču wahu ma woda do stareho drgeku (LEŠTINY 1747)
4. práv (o peniazoch) základná suma, kapitál: Mazuch Tomas dal na sirotu padesat zlatich z drieku z dowolenim panu starssich sirotkine matki (JELŠAVA 1660 E); na kterežto penize nielen interes krajanski, ale y driek dolu zložit se zawazugem (MÁLINEC 1759 E); driečny príd
1. k 2: (na založenom dome) newolny gest driečzny pokrow (PLIEŠOVCE 1694 E) zhotovený z trámov
2. k 3: on chodiewal po driečney wode Beley (L. PETER 1643)
3. k 4:
L. pana Balczarowy na geho capitale na quietantiu drecznu wydanu panu rychtarowy in frumento zlatich fl 126 d 77 (JELŠAVA 1687) vzťahujúcu sa na základný kapitál; d-a suma, d-e peniaze základný kapitál: kterižto dlh učinj okolo f 50 mimo teg drečneg sumj, kteri gest na dome (BÁTOVCE 1631); od kterich penezy ma dawati tim druhim syrotam na kazdi rok po fl 3 bess wsselikeho prawa y ostatne dressnie penize ma potom poloziti, kedykolwek bude potreba tim syrotam (JELŠAVA 1644)
4. hlavný, základný: driečne (vetry) gsau: wjchodnj, polednj, západnj a pulnočnj (KoB 1666)
5. pekný, urastený, vysoký: cžastka, ktera se na stranu dczery dostala, neni tak driečzna (B. BYSTRICA 1672) veľká; som drgéčná, rozumná (DS 1795)
6. dobrý, kvalitný poriadny: potem se ta dryeczna byttka tam strhla (ILAVA 1651); na ssest tisicz Turka gest pry Ostrihome zebraneho, ktery dryecznu rabouku chce uczinity (L. VIESKA 1653); prigala sem bola gednu driečnu krawu (HRABOVKA 1726)
7. expr iron podarený, prefíkaný, prešibaný: mater wy wiete, driecžny ste mne ludia, driečzny si ty jurista (MARTIN 1731)