Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

drieť, drieť sa -ie -ú nedok.

1. tesným dotykom prekážať pohybu, odierať sa, trieť sa, šúchať sa, zadŕhať: koleso (sa) drie o rám

2. expr. ťažko robiť, hrdlačiť, drhnúť: d. (sa) celý deň

3. iba drieť sa expr. usilovne (obyč. netvorivo) sa učiť: d. sa na skúšky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
drieť, drieť sa ‑ie ‑ú ‑el nedok.

drieť drie drú dri! drel drúc drúci drenie nedok. 1. (čo; komu čo) ▶ silným tlakom pohybovať rukou al. nejakým predmetom po niečom; syn. drhnúť, šúchať, trieť: d. si oči; d. niekomu chrbát; Kožu starých topánok a čižiem drela ryžovou kefou. [E. Dzvoník]; Ruky si predtým dobrú hodinu umýval a drel kremenným pieskom. [J. Johanides] čistil
2. ((komu) čo) ▶ dlhotrvajúcim pohybovaním niečím drsným al. o niečo drsné porušovať povrch al. spôsobovať poranenie; syn. odierať: tesné rukávy dreli kožu; topánka mi drie pätu
3. expr. (ø; na koho; kde) ▶ ťažko, namáhavo robiť, drieť sa; syn. drhnúť, hrdlačiť, lopotiť (sa): d. od svitu do mrku, od rána do noci; d. do úmoru; d. na cudzích; celé dni iba drie; drel za pár korún, pre pár korún; Čušíte a driete ako tie hovädá, keď na ne nakladajú. [Z. Zguriška]
fraz. drieť ako kôň/mulica/vôl/otrok ťažko a bez oddychu robiť


drieť sa drie sa drú sa dri sa! drel sa drúc sa drúci sa drenie sa nedok. 1. (o čo) ▶ vzájomným tesným dotykom prekážať pohybu; syn. šúchať sa, trieť sa, zadŕhať sa: lano sa nesmie d. o ostré predmety; koleso sa drie o rám; čln sa drel o dno
2. expr. ▶ usilovne a obyč. netvorivo sa učiť: d. sa na skúšku, na štátnicu; Driem sa ako tupec, hoci to všetko dávno viem. [K. Jarunková]
3. expr. (ø; na koho; kde) ▶ ťažko, namáhavo robiť, drieť; syn. drhnúť, hrdlačiť, lopotiť (sa): d. sa do úmoru
dok. k 2, 3nadrieť sa


nadrieť sa -rie sa -rú sa -dri sa! -rel sa -retý/-rený -retie (sa) dok. expr. 1. (kde; pri čom; na čom) obyč. s výrazom miery ▶ vykonať veľa namáhavej práce, veľmi sa narobiť; syn. nahrdlačiť sa, nalopotiť sa: dosť sa nadrie, ale zarobí; otec sa v robote poriadne nadrie; na tých strminách sa nadrú aj koníky; nadrel sa pri kopaní vinice; Uzučké švíky políčok, na ktorých sa za mladi toľko nadrel a načudoval, spustli. [A. Ferko]; Viete, čo som sa na tomto dome nadrela, kým sme ho vystavali? [J. Podhradský]
2. často publ. (s čím; na čo; ø) obyč. s výrazom miery ▶ vynaložiť na dosiahnutie niečoho veľké úsilie, veľa fyzických al. duševných síl, natrápiť sa s niečím; syn. namordovať sa, namoriť sa: s tým projektom sa ešte poriadne nadrie; na každý gól sa veľmi nadrieme; pivot sa na ihrisku nadrel najviac; nadrel som sa s tým mužstvom na všetkých prípravných zápasoch; Kým definitívne zdolali namaškrteného súpera, museli sa nadrieť podstatne viac. [Vč 1989]
3. (čo; na čo) ▶ naučiť sa niečo (texty, učivo) doslovne, často mechanicky, netvorivo, bez náležitého porozumenia: nestihol sa n. na zajtrajšiu skúšku, na štátnicu; to, čo sa nadrel v škole, už zabudol; Nemáte zmysel pre stroje, všetko, čo viete, ste sa nadreli, vaše vedomosti sú dôkladné. [P. Andruška]
fraz. nadrieť sa ako kôň/mulica/vôl ťažko a bez oddychu pracovať (zničiť sa prácou)
nedok. k 3drieť sa

drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiťchlopotiť saklopotiťklopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrkuexpr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať saplahočiť sarobotiťnádenníčiťexpr. al. hist. robotovaťhovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri strojihovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za trochexpr.: katovať sastrháňať saexpr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v banisubšt. makať

2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1


pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojombyť zamestnanýmať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracujehovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od ránaexpr.: robotiťnádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovaťhovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za trochexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť saplahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na polisubšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefungujeísť (náležite): motor ide dobrebežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno


robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1


škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapuhovor. expr.: škrabcovaťdrapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stolaexpr.: škrabkaťzadrapkávaťdrapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclonyexpr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbátšúchaťšuchaťtrieťdrieť: šúcha, trie, drie si oči, tvárdrhnúťexpr.: brhliťdrhliťškohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovaťzoškrabovaťolupovaťzlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z ranyšúpaťlúpaťbieliťhôliťčistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapaťhovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzieštípaťhovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

5. p. čarbať 6. p. brať 1


šúchať sa, šuchať sa pri pohybe sa niečoho, niekoho tesne (kĺzavo, šúchavo) dotýkať • ošuchovať satrieť saotierať saobtierať sa: dávaj pozor, šúchaš sa, ošuchuješ sa, o(b)tieraš sa o stenu; mačka sa trela, o(b)tierala o nohudrieť saodierať sazadŕhať sa (vzájomným tesným dotykom prekážať pohybu): koleso sa drie o rám; súčiastky sa odierajú, zadŕhajú


učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učívzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzineštudovaťhovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktorazastaráv. školovať sa: je to školovaný človekškoliť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatráchzaúčať sazaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odborumemorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseňhovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúškuštud. slang.: drviť sadrviťšprtať saštukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiuvštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorcepodúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť

2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať siprijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie telaprivykať siprivykať sapriúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť

p. aj cvičiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

drieť, drie, drú, rozk. dri nedok.

1. (čo) trieť, šúchať: obväz nesmie drieť ranu;

2. expr. (bezpredm. i na koho, komu) ťažko robiť, hrdlačiť, drhnúť: drieť od svitu do mrku; drieť na pánov;nikdy, nikdy dorast náš nepôjde cudzím zdarma drieť! (Ráz.-Mart.)

|| drieť sa

1. (o čo) trieť sa, šúchať sa, zachytávať sa: lano sa nesmie drieť o ostré predmety;

2. expr. ťažko robiť, hrdlačiť, drhnúť, drieť: drieť sa do úmoru; A Goljan so svojou úderkou sa dreli. (Hor.)

3. tlačiť sa, predierať sa, nasilu sa chcieť dostať niekam: Slnko cez obláčky vždy sa tuho drelo. (J. Kráľ) Židia sa dreli rovno k zástave. (Šolt.)

4. štud. slang. pejor. (čo i bezpredm.) usilovne sa učiť;

dok. k 4 nadrieť sa

Morfologický analyzátor

drieť nedokonavé sloveso
(ja) driem VKesa+; (ty) drieš VKesb+; (on, ona, ono) drie VKesc+; (my) drieme VKepa+; (vy) driete VKepb+; (oni, ony) drú VKepc+;

(ja som, ty si, on) drel VLesam+; (ona) drela VLesaf+; (ono) drelo VLesan+; (oni, ony) dreli VLepah+;
(ty) dri! VMesb+; (my) drime! VMepa+; (vy) drite! VMepb+;
(nejako) drúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor