driečny príd. pekne urastený, švárny: d. mládenec, d-a mladucha;
driečne prísl.;
driečnosť -i ž.
driečny -na -ne 2. st. -nejší príd.
driečny -na -ne 2. st. -nejší príd. ▶ majúci tenký driek, peknú štíhlu, súmernú postavu; syn. urastený, švárny: d. mládenec, muž; driečna dievčina, žena; driečna postava; On je oveľa driečnejší ako títo všetci. [K. Lazarová]; pren. Zaťal do driečnej briezky. [K. Tomaščík] pekne rastenej
driečny p. pekný 1, urastený
pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)
2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1
urastený ktorý dobre vyrástol; ktorý má peknú, dobre vyvinutú postavu • driečny • strojný: mládenci urastení, driečni, strojní ako jedle • statný (urastený a silný): statný chlap • kniž. hodný: vyrástlo z nej hodné dievča • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska rastu, postavy) • vytiahnutý (do výšky) • vysoký: vytiahnutý, vysoký chlapec • rozložený • rozložitý (v pleciach) • plecnatý; zried. sošný (postavou krásny a dokonalý ako socha)
driečny príd. pekne urastený, majúci peknú postavu, švárny, štíhly: d-a deva, d. mládenec;
driečnosť, -ti ž.
driečny príd. 1. csl pekne urastený; vzhľadný: Máš ti ale driašnú sestru! (Kameňany REV); Mala dvoch sinóv, driéční chlapci to boli a dobrí (Brestovany TRN); Postavu mieu̯a velice dríčnú (Jablonové MAL); Barz dričnu ženu sebe vźal (Kanaš PRE); driečna ďieuka (Mošovce MAR, Návojovce TOP); drični hlop (Borša KCH); driečni kuoň (Prievidza) 2. jtrenč veľký, hodný: Dal mi driéční kúsek slanini (Bošáca TRČ); Je to driéční kus cesti (Bošáca TRČ); Babi povedali, že já mám (fazuľu) jakúsi driečnú (Dl. Pole BYT)
driek [-ie-, -é-, -í-] m 1. telo v páse, pás: drík kdo jej i vidí, každý ju (paniu) zalúbi (ASL 1701); aby po porodu tenky dryek zachowali (ZK 1777) 2. kmeň stromu: dríki cedrusowé čas kriwí (BR 1785) 3. koryto, prúd potoka, rieky: dluzen budie wodu prewysty do geg sprawodlyweho dryku (L. JÁN 1485 SČL); chodil na plty po dreku wody Beley (L. PETER 1643); waču wahu ma woda do stareho drgeku (LEŠTINY 1747) 4. práv (o peniazoch) základná suma, kapitál: Mazuch Tomas dal na sirotu padesat zlatich z drieku z dowolenim panu starssich sirotkine matki (JELŠAVA 1660 E); na kterežto penize nielen interes krajanski, ale y driek dolu zložit se zawazugem (MÁLINEC 1759 E); driečny príd 1. k 2: (na založenom dome) newolny gest driečzny pokrow (PLIEŠOVCE 1694 E) zhotovený z trámov 2. k 3: on chodiewal po driečney wode Beley (L. PETER 1643) 3. k 4: L. pana Balczarowy na geho capitale na quietantiu drecznu wydanu panu rychtarowy in frumento zlatich fl 126 d 77 (JELŠAVA 1687) vzťahujúcu sa na základný kapitál; d-a suma, d-e peniaze základný kapitál: kterižto dlh učinj okolo f 50 mimo teg drečneg sumj, kteri gest na dome (BÁTOVCE 1631); od kterich penezy ma dawati tim druhim syrotam na kazdi rok po fl 3 bess wsselikeho prawa y ostatne dressnie penize ma potom poloziti, kedykolwek bude potreba tim syrotam (JELŠAVA 1644) 4. hlavný, základný: driečne (vetry) gsau: wjchodnj, polednj, západnj a pulnočnj (KoB 1666) 5. pekný, urastený, vysoký: cžastka, ktera se na stranu dczery dostala, neni tak driečzna (B. BYSTRICA 1672) veľká; som drgéčná, rozumná (DS 1795) 6. dobrý, kvalitný poriadny: potem se ta dryeczna byttka tam strhla (ILAVA 1651); na ssest tisicz Turka gest pry Ostrihome zebraneho, ktery dryecznu rabouku chce uczinity (L. VIESKA 1653); prigala sem bola gednu driečnu krawu (HRABOVKA 1726) 7. expr iron podarený, prefíkaný, prešibaný: mater wy wiete, driecžny ste mne ludia, driečzny si ty jurista (MARTIN 1731)