driapať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. rozrývať niečím ostrým, škriabať: d. niekoho na tvári; ned-p sa toľko! šelmy d-u
2. trhať na kusy, šklbať: d. papier, d. mäso z koristi; d. perie párať
3. expr. nasilu brať, trhať: prečo mi to d-š z rúk?
// driapať sa
1. trhať sa (na kusy): látka sa d-e
2. expr. namáhavo sa dostávať (do kopca): d. sa hore strminou, do domu;
pren. d. sa za funkciou usilovať sa získať ju
driapať -pe -pu driap! -pal -puc/-pajúc -puci/-pajúci -paný -panie nedok.
driapať sa -pe sa -pu sa driap sa! -pal sa -puc sa/-pajúc sa -puci sa/-pajúci sa -panie sa nedok.
*drásať ↗ správ. driapať, trhať, šklbať
driapať -pe -pu driap! -pal -puc/-pajúc -puci/-pajúci -paný -panie nedok. 1. (koho, čo; ø) ▶ ostrým predmetom, obyč. nechtami, pazúrmi, rozrušovať povrch niečoho; syn. škrabať, škriabať: d. niekoho nechtami; d. si tvár, chrastu; d. klincom lak; mačka driape; konáre mu driapu ruky; Ja ako bez rozumu, len po zemi sa hádžem a zem driapem, skučím. [D. Tatarka] 2. (čo) ▶ násilne deliť na kusy; syn. trhať, šklbať: d. papier, handry; d. perie odtrhávať ho z kostrniek, párať; Nastalo veľké strihanie, driapanie a krátenie košieľ. [M. Ďuríčková]; pren. Zem sa kyvotala, obloha sa lámala a vietor driapal tmu. [F. Švantner] 3. ▶ spôsobovať nepríjemný, bolestivý pocit; syn. škrabať, škriabať: tvrdý golier ho driape; Žalúdok má prázdny... Ani čo by mu v ňom niekto driapal pazúrmi. [V. F. Šikula]; neos. driape ho v hrdle pociťuje škrabľavú bolesť; pren. ostrý zvuk driape uši pôsobí bolestivo na uši 4. expr. (čo komu; čo z koho, z čoho) ▶ prudkým pohybom al. násilím brať, trhať, strhávať; syn. drmať, kmásať: d. niekomu niečo z rúk; d. šaty z raneného; d. mäso z koristi; d. ovocie zo stromu; vietor driape lístie zo stromov; Vnúčatá sa klbčili, driapali si z rúk darčeky. ▷ dok. k 1, 2 ↗ podriapať, k 2 i ↗ rozdriapať
driapať sa -pe sa -pu sa driap sa! -pal sa -puc/-pajúc sa -puci/-pajúci sa -panie sa nedok. 1. ▶ nechtami pohybovať po povrchu svojho tela; syn. škrabať sa, škriabať sa: d. sa nechtami po tvári; toľko sa driapal, až si rozdriapal celú chrastu 2. ▶ (o látke a pod.) strácať celistvosť, rozdeľovať sa na kúsky; syn. trhať sa: poťah na gauči sa driape; rukávy na lakťoch sa driapu; obal sa v rohoch driape 3. expr. (kam) ▶ namáhavo sa dostávať, pohybovať smerom hore, liezť; syn. škrabať sa, škriabať sa, štverať sa: d. sa hore do kopca, hore svahom; d. sa na skaly; chlapci sa radi driapu na stromy, po stromoch; d. sa z vody na breh; d. sa na okno; pren. Slnko sa driape do prostriedku neba. [M. Čeretková-Gállová] 4. expr. (kam; za čím) ▶ usilovať sa dostať niekam al. niečo dosiahnuť (v postavení, v zamestnaní a pod.); syn. hrabať sa: d. sa na vyššie pozície, za funkciou; Žil komótne, nikam sa nedriapal, bezhlavo neriskoval. [P. Karvaš]; Nemal si sa driapať za správcovstvom. [V. Šikula] ▷ dok. k 1, 2 ↗ podriapať sa, k 2 i ↗ rozdriapať sa, k 3 ↗ vydriapať sa
odriapať -pe -pu odriap! -pal -puc/-pajúc -paný -panie dok. 1. iba v spojení odriapať perie ▶ otrhať (husacie, kačacie) perie z kostrniek a tým pripraviť na ďalšie použitie, popárať: pevné veľké perá sa nedali o.; predávať ručne odriapané husacie perie; Do domu sa schádzali susedia, pomocníci z celej dediny, aby pomohli rodine odriapať perie. [NaS 1998] 2. expr. (čo (od čoho)) ▶ driapaním, škriabaním, šúchaním zbaviť niečoho, očistiť od niečoho: o. starú omietku; podvozok treba poriadne o. od nečistôt a až potom nastriekať ▷ nedok. k 1 ↗ driapať
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa
2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho
p. aj habať
3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie
4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať
5. p. dvoriť 6. p. fotografovať
driapať sa 1. p. liezť 1 2. p. pachtiť sa
driapať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom • škrabať • škriabať: šelmy driapu; tŕne ruže ho škrabú, škriabu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcovali klincom po stene • expr.: škrabkať • drapkať • driapkať • zadrapkávať (jemne): mača drapká, zadrapkáva do záclony
2. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • trhať: vietor driape, strháva lístie zo stromov • expr.: kmásať • rafať • šklbať • šarpať: kmásala, šarpala z nej šaty
3. p. brať 1
kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať • lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromami • mykať • šklbať • trhať • expr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukáv • expr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy
2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ • šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávu • stŕhať • strhávať • trhať • driapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z raneného • expr.: česať • očesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovíc • expr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu
liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšok • expr.: škrabať sa • škriabať sa • štverať sa • štverigať sa • drapcovať sa • driapať sa • liepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopca • zried. laziť • kraj. expr. kriatať sa
2. ísť dolu (o koži) • zliezať • lúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbát • lieniť sa • olupovať sa • šúpať sa: šúpu sa mu dlane • vypadávať • padať (o vlasoch): vlasy mu padajú
3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1
pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to • expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávou • expr.: zháňať sa • honiť sa • hnať sa • naháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérou • expr.: driapať sa • hrabať sa • škrabať sa • škriabať sa • chabrať sa • chamrať sa • chamriť sa • chamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedení • expr.: chápať sa • chapkať sa • nár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikde • pejor. chamtiť (sa) • lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch
p. aj usilovať sa, túžiť
párať 1. odtrhávať perie z kostrniek • driapať: cez zimné večery párali, driapali perie
2. p. rezať 2, 3
ráňať 1. prudkými pohybmi, údermi brať zo stromu, z kríkov a pod. • zrážať: jeseň ráňa, zráža listy zo stromov • stŕhať • strhávať: víchor strhával slabé halúzky • otĺkať • obíjať (obyč. palicou): otĺkal palicou jablká; obíjať orechy • expr.: kmásať • driapať: deti kmášu, driapu zo stromu ovocie • poet. roniť (Hviezdoslav, Botto)
2. porov. raniť
driapať, -e, -u nedok.
1. (koho, čo) škriabať, rozrývať (nechtami, pazúrmi, niečím škrabľavým ap.): d. si tvár nechtami; V hrdle ho driapala akási suchota. (Kuk.)
2. (čo) trhať na kusy, šklbať: d. papier, látku;
3. (perie) odtrhávať od kostrnkov, párať;
4. expr. (čo) nasilu vyťahovať, vyberať: d. niečo niekomu z rúk; Či ťa to otec tak naúča, aby si odo mňa driapal predpisy, a čo ja viem čo? (Taj.)
5. expr. vydávať drapľavý zvuk (napr. pri chrápaní al. pri hlasnom plači): U Brezľov spia všetci. Otec driape a syn píli. (Hviezd.); driapúce chlapčisko (Ráz.);
dok. k 1, 2 dodriapať i podriapať;
k 2 i rozdriapať;
k 4 vydriapať
|| driapať sa
1. škriabať sa (nechtami, pazúrmi, niečím škrabľavým ap.): d. sa nechtami po tvári;
2. trhať sa na kusy, šklbať sa: Pľúca sa mi driapali, keď som sa to dozvedel. (Fig.)
3. expr. s námahou stúpať, postupovať, pohybovať sa smerom hore, škriabať sa: d. sa na strom, d. sa do strmého vrchu; rukami driape sa vpred (Bend.);
pren. nasilu sa chcieť niekam dostať: d. sa do úradu;
dok. k 1, 2 dodriapať sa i podriapať sa;
k 2 i rozdriapať sa;
k 3 vydriapať sa
drapať p. driapať
driapať nedok. (drapať) 1. or, turč, zvol, zsl párať perie: Piereťa je dosť, buďeme drépať (Dol. Lehota DK); Peria driapala (Kláštor p. Zniev. MAR); Dneska sa buďe u susedov driapať perie (Čierny Balog BRE); Perá bolo modz a moseli veru aj chlapi drápat (Chocholná TRČ); Budeme drápat pérí (Skalica) 2. strsl trhať na kusy: Drépem starie handri na kusi (Pucov DK); Iďemo drejpaťi rande do pokrovci (Kociha RS); Driapen starú košelu na vechťe (Návojovce TOP) 3. škriabať: To mašä drápe (Brusník REV); Drapadz z nochcami vlasi (Remeniny GIR) F. drápe jak kočka (Brodské SKA) - veľmi silno 4. strsl, vsl česať vlnu: Vľna sä dra̋pala na dräpačkách (Párnica DK); Vlna sa misí dobre drapať (Lipt. Peter LM); Velnu vimiľi a tag drapaľi na hrebeňach (Dl. Lúka BAR) 5. expr. drieť, spôsobovať pocit driapania v hrdle: Dág me v hrdľe dra̋pe (Striežovce RS); Ze začátku mosí piď len málo, lebo (čaj z bukvice) drápe (Chocholná TRČ) 6. strsl expr. neodbytne pýtať, drankať: Ďeťi ňeprestaj driapu od otca peňiaze (Hliník n. Hron. NB); Furd dra̋pe daž odo mne (Rochovce ROŽ); Chiba peneze dra̋pe odo mne (Revúca) 7. expr. vychytávať, brať: Pekne z ruki mi drápali šecko tí prasátká, čo uš tag dobre žrali (Brestovany TRN)
driapať sa nedok. 1. strsl, zsl škriabať sa (napr. nechtami): Dra̋pe sä, celua telo ho srbí (Brusník REV); Čo sa furd drápeš s tima pazúrama, co si ti strupi nenecháž zahojiť?! (Skalica) 2. csl liezť hore, škriabať sa niekam: Ďe sa to drépe to chlape, počkaj ho, ako skidňeš! (Dol. Lehota DK); Driapau̯ sa na sľiuku (Martin); Drápali sa na stodolu, že potrebujú moh do betlehéma (Brestovany TRN); Co sa tam drápež na tú strechu?! (Skalica); Ňedrapaj še po stromoh, bo spadňeš! (Smižany SNV) 3. csl expr. s námahou sa pohybovať smerom hore: Do takiho vrchu s tema hábami pomale zme sa driapale (V. Lom MK); Horeznački śe drapal z vodi (Záhradné PRE) F. drápe sa jako žaba na orech (Bošáca TRČ) - nešikovne 4. expr. veľmi sa o niečo uchádzať: Čudujen sa kmotrovi, že sa tag drápe za tú richtársku palicú (Bošáca TRČ)
driapať [dria-, drá-] ndk 1. škriabať, rozrývať (nechtami, pazúrmi ap.): nechty škrabeme, drapeme (KoA 17. st); holuby nekussu, any drapu yako mačky (AgS 1708); kohút počjná nohami drápati (KS 1763) 2. strhávať, sťahovať z niečoho dolu: plechy ze dwery drapaty (s. l. 1649); kdo by (kôru) z drewa dolu drapal (P. BYSTRICA 1674); stahugem, omykám owoci, drápem (KS 1763) 3. trhať na kusy, šklbať: lancino: drápám, trhám; lacero: trhám, drápem (KS 1763); hrebene, s kterymi se wlna drape (PONIKY 1787) 4. (o perí) odtŕhať od kostrnkov, párať: perge drapat ((VARÍN) 1677); babe, co perge drape ((ORLOVÉ) 1723) 5. expr nasilu brať, trhať z ruky: tje (vidlice) z ruky mu drjapal (DRAŽKOVCE 1727); d. sa 1. škriabať sa (nechtami, niečím škrabľavým): scarifio: drápám sa (KS 1763) 2. s námahou stúpať, predierať sa dopredu, hore, škriabať sa: po hussczy za nymy se drapucze (TRENČÍN 1584); do domu oknom se drjapala (D. KALNÍK 1729); na rebrik pri šope postaveny se driapali (OZDÍN 1754 DPB)