Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

drgať nedok.

1. vrážať (význ. 3), štuchať, strkať: d-l do nábytku (plecom); ned-aj do mňa!

2. expr. natriasať (význ. 2), nadhadzovať, hegať: neos. d-lo nás celou cestou

3. expr. mykať, trhať: d. šnúrou;

dok. drgnúť -e -ú -gol

// drgať sa

1. narážať do seba al. do niečoho iného: d. sa plecami; autá sa d-li

2. expr. natriasať sa, nadhadzovať sa, hegať sa (pri ceste vozom): d-li sa pol dňa;

dok. k 1 drgnúť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
drgnúť ‑e ‑ú ‑gol dok.; drgnúť sa; drgnúť si

drgnúť -gne -gnú -gni! -gol -gla -gnúc -gnutie dok.


drgnúť sa -gne sa -gnú sa -gni sa! -gol sa -gla sa -gnúc sa -gnutie sa dok.


drgnúť si -gne si -gnú si -gni si! -gol si -gla si -gnúc si -gnutie si dok.

drgať -gá -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganie nedok. 1. (do koho, do čoho (čím); koho) ▶ lakťom, päsťou, rukou a pod. vrážať, udierať, štuchať; syn. strkať: d. niekoho do boka; d. do suseda lakťom; d. do dverí; tak ju drgol, že spadla; nedrgaj ma, do mňa!; Kocúrik priadol a drgal nosom do psích ňufákov. [R. Sloboda]
2. ▶ (o rohatých zvieratách) vrážať, pichať do niečoho rohmi; syn. klať, trkať: baran, krava drgá
3. expr. (ø; koho) ▶ silno natriasať, nadhadzovať (v dopravnom prostriedku); syn. hegať, drgľovať, drmať: voz drgá; neos. na hrboľatej ceste nás poriadne drgalo
4. expr. (čím; čo) ▶ prudko a opakovane ťahať, trhať, mykať; syn. drmať, hegať: d. šnúrou, opratami; d. kľučkou, kľučku
opak. drgávať -va -vajú -val; dok. k 1, 4drgnúť


drgať sa -gá sa -gajú sa -gaj sa! -gal sa -gajúc sa -gajúci sa -ganie nedok. 1.navzájom do seba narážať, štuchať sa; syn. strkať sa: d. sa lakťami, plecami; deti sa začali d.; Huriavk, ľudia sa posacujú, drgajú. [Vč 1973]
2. expr. ▶ silno sa natriasať (v dopravnom prostriedku); syn. drgáňať sa, trmácať sa: d. sa na nákladiaku; celý deň sa drgali po zlej ceste
opak. drgávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1drgnúť sa


drgnúť -gne -gnú -gni! -gol -gnúc -gnutie dok. 1. (do koho, do čoho; koho) ▶ lakťom, päsťou, rukou a pod. vraziť, udrieť, štuchnúť; syn. strčiť: d. do okoloidúceho; d. suseda lakťom; d. plecom do dverí; nechtiac d. do stola; drgni doňho, nech sa zobudí; drgli do seba pri tanci; pocítiť mierne drgnutie; Zafučí, drgne do učňa, ktorý hneď pochopí, že sa má stratiť. [J. Bob]; Drgol som autom do stĺpa, blatník sa pokrivil. [L. Hagara]
2. expr. (čím; ø) ▶ prudkým pohybom potiahnuť, prudko pohnúť, trhnúť; syn. hegnúť: d. opratami, kľučkou; prudké drgnutie vagóna; Vlak drgol, tetkina hlava narazila o drevo. [J. Blažková]
nedok.drgať


drgnúť sa -gne sa -gnú sa -gni sa! -gol sa -gla sa -gnúc sa -gnutie sa dok. 1. (do koho, do čoho; o čo) ▶ pri pohybe sa nevdojak niečoho dotknúť, zavadiť do niečoho; syn. naraziť, vraziť, buchnúť sa: d. sa do stola; d. sa čelom do dverí, o dvere; Drgol sa päsťou do čela a zastenal: „Och ja trubiroh!“ [R. Moric]
2.navzájom do seba naraziť, strčiť; syn. štuchnúť sa: drgli sa hlavami, plecami; dievčatá sa smiali a podchvíľou sa drgli lakťami; autá sa drgli
nedok.drgať sa


drgnúť si -gne si -gnú si -gni si! -gol si -gla si -gnúc si -gnutie dok. hovor. expr. (čo/čoho; ø) ▶ požiť alkoholický nápoj, vypiť si; syn. drcnúť si, hrknúť si, uhnúť si: d. si slivovicu, slivovice; bolo vidno, že si trochu drgli

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

drgnúť si p. vypiť si


drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziťstrčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do koleguexpr.: džugnúťďugnúťštuchnúťdlbnúťdurknúťdrcnúťdrúliťtrknúťbucnúťžďobnúťžďuchnúťštopnúťrypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

2. porov. mykať


naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta al. vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kútastrčiť: strčili ho z lavice doluštuchnúťbuchnúťdrgnúťexpr.: džugnúťdurknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkolexpr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izbyposotiťpostrčiťpoštuchnúťpodrgnúťexpr. podžugnúť (trochu sotiť)

2. prudko posunúť (nejakú vec) • strčiť: sotil, strčil kufor pod stôlexpr.: šupnúťšuchnúť (rýchlo)

p. aj hodiť


strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiťvopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vreckazastrčiťzasunúťzastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za páshovor. zastrknúťexpr.: šupnúťšuchnúťvšuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vreckavtlačiťvtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlanepodstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienkupostrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisypopchaťnastrkaťnapchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

p. aj vopchať

2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkomexpr. štuchnúťštúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicoupichnúť (niečím zahroteným) • drgnúťexpr.: dlbnúťdrcnúťtrcnúťtrknúťbucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudíexpr. rypnúť: rypne do mňa, kde môžeexpr.: džugnúťďugnúťžďuchnúťdurknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekohosotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodovnár. desnúť (Kálal)zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytokzakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mliekaexpr.: chlipnúť siodchlipnúť sisrknúť siusrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávyexpr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéruhovor. expr.: lognúť siglgnúť sistrebnúť sizastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si eštehovor. expr.: drgnúť siďugnúť sišuchnúť sipotiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivoviceexpr.: frcnúť sišluknúť si (pálenky) • vypiť siexpr.: uhnúť sihrknúť siprihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť

p. aj vypiť si


vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť siprihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihliexpr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť sifrcnúť sipotiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágorexpr.: hrknúť sitrcnúť sidrcnúť sidrgnúť siďugnúť sidžugnúť sišuchnúť sišluknúť siglgnúť sivytnúť sivyťať silognúť sichlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúťexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestupodnapiť sa (trocha sa opiť)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

drgať, -á, -ajú nedok.

1. (do koho, do čoho, koho) štuchať, vrážať, strkať: d. do náradia (Jes.); Drgám svojho najbližšieho suseda. (Bod.)

2. často neos. (bezpredm., zried. i koho) natriasať, hegať: Drgalo ňou (poľnou cestou). (Hviezd.); voz, vlak (nás) drgá;

3. expr. (čím i čo) mykať, trhať: Drgal opratami. (Jes.) „Drgaj tú zelinu!“ kričí mladý záhradník. (Ondr.);

opak. drgávať, -a, -ajú;

dok. drgnúť

|| drgať sa

1. (do koho, do čoho i o koho, o čo) štuchať, vrážať, strkať: Drgá sa o teba. (Jes.);

2. štuchať sa, strkať sa navzájom: d. sa lakťami;

3. natriasať sa, hegať sa (obyč. pri ceste vozom): Zišli z cesty a nebodaj sa drgajú po oráčine. (Jes-á);

opak. drgávať sa;

dok. k 1, 2 drgnúť sa


drgnúť, -ne, -nú, -gol dok.

1. (do koho, do čoho, koho) naraziť, vraziť, buchnúť, štuchnúť: d. do stola; Drgol mater do chrbta. (Jégé) Drgla (sova) zobákom do okna. (Taj.);

pren. expr. často neos. (koho) zaraziť, prekvapiť niekoho: drglo ho to; „Čo tí majú spolu?“ drglo Lukovca. (Bod.)

2. často neos. (bezpredm., zried. i koho) potriasť, hegnúť: Vozy tu drgnú, že by si si jazyk odhryzol. (Vám.)

3. expr. (čím) myknúť, trhnúť: Ženy tak drgli stolcom, že sa hneď jedna noha na ňom zlomila. (Kuk.) Jednooký drgol plecom. (Jégé);

nedok. drgať

|| drgnúť sa

1. (do koho, do čoho i o koho, o čo) naraziť, vraziť, buchnúť, štuchnúť (sa): Spočiatku som stŕpal, že sa drgnú (šrapnely) o štít domu. (Jes.)

2. naraziť na seba, zraziť sa: d. sa hlavami, plecami;

nedok. drgať sa

|| drgnúť si hovor. žart. (čo, čoho i bezpredm.) vypiť si, opiť sa: Adam si bol ukradomky drgol čosi v krčme. (Gab.); d. si pálenky

dirgnuť p. drgnúť


drgnúť dok. (dirgnuc)
1. strsl, vsl vraziť, buchnúť, štuchnúť: Ja̋ som na to pľiecko ľen trošku drgla rukou (Žaškov DK); Drgňi ho, ňeh už ňespí! (Mur. Lehota REV); Drgni mu ednú pod bredu! (Rochovce ROŽ); Kebim zdrimnul, ta dirgňi do mňe! (Dl. Lúka BAR)
2. vsl neos. hegnúť, myknúť: Jakośka dirglo a spadla z motorki (Fintice PRE)


drgnúť si dok. strsl, zsl žart. vypiť si: Drgli zmo si po dva deci rumu (Kameňany REV); Poráňňe si drgli téj slivovice (Bánovce n. Bebr.)

drǧnúť drǧnúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu