Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

drevo -a driev s. org. látka utváraná prír. procesmi v kmeni, konároch a koreňoch stromov a krov; jednotlivý kus takej látky: mäkké, tvrdé d., bukové d., narúbať d-a; podložiť d-m;

pren. expr. nadávka nešikovnému človeku

byť z tvrdého d-a (kresaný) veľa vydržať; expr. dať si na sebe, na chrbte d. rúbať, kálať pokorne znášať všetko; nosiť, voziť d. do hory, do lesa robiť zbytočnú robotu; rásť ako d. v hore vyrastať bez dozoru; spať ako d. tvrdo; aké d., taký klin;

drevný, drevový príd.: d-ná surovina, drvina, d-ný odpad, lieh; d-ové tkanivo;

drievko -a -vok s.

1. zdrob. k drevo

2. sladké d. rastlina so sladkým pakoreňom, bot. sladkovka Glycyrrhiza;

drievce -a -vec s. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
drevo ‑a driev s.; drevný, drevový

drevo -va driev s. 1. ▶ organická hmota vznikajúca prírodnými procesmi v kmeni, konároch a koreňoch stromov a krov, významný materiál na ďalšie spracovanie a využitie: dubové, čerešňové, borovicové, ebenové d.; kvalitné, vzácne d.; mäkké, tvrdé d.; surové, suché d.; stavebné, banské d.; palivové, úžitkové d.; spráchnivené, smolnaté d.; naštiepané d.; siahovica dreva; ťažba, spracovanie kalamitného dreva; nábytok z tmavého dreva; ochrana dreva proti škodcom; píliť, rúbať d.; nachystať d. na zimu; kúriť drevom; praskanie dreva v kozube; obložiť steny drevom; výrobky z dreva; z dreva vyrezávaná kolíska; maľba na dreve; ovoc. jednoročné, dvojročné d.; d. viniča dobre vyzrieva
2. expr.nešikovný, neobratný človek; nadávka takému človeku; syn. poleno, tĺk, ťarbák, drúk: nebuď také d., pohni sa!; och, ty si ale d.!; Bože, vy ste drevá, aké som ešte nevidel. [J. Kroner]
fraz. byť ako drevo/ako kus dreva a) neobratný, nešikovný (v práci, v tanci a pod.) b) meravý, strnulý (v správaní, v prejavovaní citov a pod.); byť dolámaný ako drevo/ako kus dreva veľmi unavený, zmorený; chrápe, akoby drevo pílil silno; ležať ako drevo nehybne, bez záujmu o okolie; niekoho, niečoho je ako dreva [v hore] veľa; spať ako drevo tvrdo, tuho; stáť ako drevo nečinne, nepohnute, nemôcť sa ani pohnúť (keď treba konať); byť z tvrdého dreva [kresaný] mať tvrdú povahu, veľa vydržať; dať si na chrbte/na sebe drevo rúbať/kálať pokorne znášať všetko; nebyť z dreva (o človeku) mať cit, cítiť, dokázať prežívať niečo al. súcitiť s niekým; nosiť/voziť drevo do hory/do lesa robiť zbytočnú robotu; píliť drevo chrápať; rásť ako drevo v hore vyrastať bez dozoru, bez výchovy, bez opatery rodičov, byť odkázaný sám na seba (obyč. o deťoch, o sirotách); zaklopať na drevo/po dreve zabrániť urieknutiu ◘ parem. aké drevo, taký klin; keď sa drevo rúbe, triesky lietajú
zdrob.drievko; drevkodrievko; drievce -ca -vec s. zdrob.: Odišiel som nakálať drievec a rozložiť oheň. [V. Mináč]; drevisko -ka -vísk s. zvel.: Radoval sa [kôň], že už nie je ošírovaný, že nemusí ťahať za sebou ťarchu drevísk. [P. Holka]

drevo p. nešikovník, ťarbák


chrápať 1. pri spaní vydávať hlasité hrdelné zvuky • fraz. expr. píliť drevo: chrápe, píli drevo, len sa tak ozývaexpr. chrapkať (mierne chrápať) • expr. pochrapkávať (prerušovane mierne chrápať)

2. p. spať 1


nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbákťarbavechovor. expr.: babrákbabrošhovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušerpejor.: nemehlokyptošgrambľošťapákexpr.: polenodrevodrúktĺkmotovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský)expr. kydaj (Tajovský)expr. kydoň (Hviezdoslav)expr. zried.: ošemeto (Stodola)šiplavechovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč


ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na športexpr.: ťarbavecťapajťapáknekaľavníkmedveďmacomotovidlohovor.: nemotorníknešikovníkhovor. expr.: neogabanecneohrabanecneokresanecneokrôchanecneotesanecpejor.: hebedokvargľanemehlohromotĺkskydoň (Jesenská)hovor. pejor.: ťuťmákťuťoťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • polenodrevolekvár

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

drevo, -a, -driev str.

1. vnútorná pevná hmota pod kôrou a lykom drevín (najmä stromov); rôznym spôsobom upravené kusy drevín: mäkké, tvrdé, bukové, dubové, osikové, javorové, stavebné, banské, palivové, polenové d., píliť, rúbať, hotoviť d.;

pren. nadávka neobratnému, nešikovnému, neohrabanému, hlúpemu človekovi: ty d.

hovor.: spať ako d. tvrdo; sedieť (stáť) ako d. (ako kus d-a) nehybne, nečinne; byť ako d. (ako kus d-a), byť ako z d-a nešikovný, ľahostajný; sprostý (hlúpy) ako d. (ako kus d-a) veľmi; rásť ako d. v hore (o deťoch) bez dozoru, byť vo výchove odkázaný sám na seba; byť (kresaný) z tvrdého d-a o človeku tvrdej povahy, o človeku pevného charakteru; aké d., taký klin (prísl.) spôsob, postup podľa daných podmienok; dať si na sebe (na chrbte) d. rúbať dovoliť so sebou ľubovoľne nakladať, všetko pokorne, trpezlivo znášať; voziť d. do hory robiť zbytočnú robotu;

2. v ľudových názvoch rastlín: myšie d. ľuľok horkosladký;

drevný príd. vyrobený, získaný z dreva: d-é uhlie, d. ocot, lieh, olej;

drevový príd.: d. materiál; bot. d-é tkanivo;

drievko, -a, -vok, zried. i drevko, -a, -viek str. zdrob.

1. malý kúsok dreva, malé drevo, drievce;

2. bot. sladké drievko (Glycyrrhiza) rastlina s drevnatým pakoreňom; ľud. božie d. lykovec obyčajný;

drievce, -a, -vec, nár. i drevce, -a, -viec str. zdrob.

Morfologický analyzátor

drevo podstatné meno, stredný rod

(jedno) drevo; (bez) dreva; (k) drevu; (vidím) drevo; (o) dreve; (s) drevom;

(dve) drevá; (bez) driev; (k) drevám; (vidím) drevá; (o) drevách; (s) drevami;

Drewo_1 Drewo Drewo_2 Drewo
drevo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) drevo
G (bez) dreva
D (k) drevu
A (vidím) drevo
L (o) dreve
I (s) drevom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) drevá
G (bez) driev
D (k) drevám
A (vidím) drevá
L (o) drevách
I (s) drevami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DREVO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 2×;
HRONSKÝ BEŇADIK, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 2×;
LIPNÍK (obec TLMAČE), okr. LEVICE – 2×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko DŘEVO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor