drevo -a driev s. org. látka utváraná prír. procesmi v kmeni, konároch a koreňoch stromov a krov; jednotlivý kus takej látky: mäkké, tvrdé d., bukové d., narúbať d-a; podložiť d-m;
pren. expr. nadávka nešikovnému človeku
● byť z tvrdého d-a (kresaný) veľa vydržať; expr. dať si na sebe, na chrbte d. rúbať, kálať pokorne znášať všetko; nosiť, voziť d. do hory, do lesa robiť zbytočnú robotu; rásť ako d. v hore vyrastať bez dozoru; spať ako d. tvrdo; aké d., taký klin;
drevný, drevový príd.: d-ná surovina, drvina, d-ný odpad, lieh; d-ové tkanivo;
drievko -a -vok s.
1. zdrob. k drevo
2. sladké d. rastlina so sladkým pakoreňom, bot. sladkovka Glycyrrhiza;
drievce -a -vec s. zdrob. expr.
drevo -va driev s.
drevo -va driev s. 1. ▶ organická hmota vznikajúca prírodnými procesmi v kmeni, konároch a koreňoch stromov a krov, významný materiál na ďalšie spracovanie a využitie: dubové, čerešňové, borovicové, ebenové d.; kvalitné, vzácne d.; mäkké, tvrdé d.; surové, suché d.; stavebné, banské d.; palivové, úžitkové d.; spráchnivené, smolnaté d.; naštiepané d.; siahovica dreva; ťažba, spracovanie kalamitného dreva; nábytok z tmavého dreva; ochrana dreva proti škodcom; píliť, rúbať d.; nachystať d. na zimu; kúriť drevom; praskanie dreva v kozube; obložiť steny drevom; výrobky z dreva; z dreva vyrezávaná kolíska; maľba na dreve; ovoc. jednoročné, dvojročné d.; d. viniča dobre vyzrieva 2. expr. ▶ nešikovný, neobratný človek; nadávka takému človeku; syn. poleno, tĺk, ťarbák, drúk: nebuď také d., pohni sa!; och, ty si ale d.!; Bože, vy ste drevá, aké som ešte nevidel. [J. Kroner] ◘ fraz. byť ako drevo/ako kus dreva a) neobratný, nešikovný (v práci, v tanci a pod.) b) meravý, strnulý (v správaní, v prejavovaní citov a pod.); byť dolámaný ako drevo/ako kus dreva veľmi unavený, zmorený; chrápe, akoby drevo pílil silno; ležať ako drevo nehybne, bez záujmu o okolie; niekoho, niečoho je ako dreva [v hore] veľa; spať ako drevo tvrdo, tuho; stáť ako drevo nečinne, nepohnute, nemôcť sa ani pohnúť (keď treba konať); byť z tvrdého dreva [kresaný] mať tvrdú povahu, veľa vydržať; dať si na chrbte/na sebe drevo rúbať/kálať pokorne znášať všetko; nebyť z dreva (o človeku) mať cit, cítiť, dokázať prežívať niečo al. súcitiť s niekým; nosiť/voziť drevo do hory/do lesa robiť zbytočnú robotu; píliť drevo chrápať; rásť ako drevo v hore vyrastať bez dozoru, bez výchovy, bez opatery rodičov, byť odkázaný sám na seba (obyč. o deťoch, o sirotách); zaklopať na drevo/po dreve zabrániť urieknutiu ◘ parem. aké drevo, taký klin; keď sa drevo rúbe, triesky lietajú ▷ zdrob. ↗ drievko; drevko ↗ drievko; drievce -ca -vec s. zdrob.: Odišiel som nakálať drievec a rozložiť oheň. [V. Mináč]; drevisko -ka -vísk s. zvel.: Radoval sa [kôň], že už nie je ošírovaný, že nemusí ťahať za sebou ťarchu drevísk. [P. Holka]
drevo p. nešikovník, ťarbák
chrápať 1. pri spaní vydávať hlasité hrdelné zvuky • fraz. expr. píliť drevo: chrápe, píli drevo, len sa tak ozýva • expr. chrapkať (mierne chrápať) • expr. pochrapkávať (prerušovane mierne chrápať)
2. p. spať 1
nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč
ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na šport • expr.: ťarbavec • ťapaj • ťapák • nekaľavník • medveď • maco • motovidlo • hovor.: nemotorník • nešikovník • hovor. expr.: neogabanec • neohrabanec • neokresanec • neokrôchanec • neotesanec • pejor.: hebedo • kvargľa • nemehlo • hromotĺk • skydoň (Jesenská) • hovor. pejor.: ťuťmák • ťuťo • ťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • poleno • drevo • lekvár
drevo, -a, -driev str.
1. vnútorná pevná hmota pod kôrou a lykom drevín (najmä stromov); rôznym spôsobom upravené kusy drevín: mäkké, tvrdé, bukové, dubové, osikové, javorové, stavebné, banské, palivové, polenové d., píliť, rúbať, hotoviť d.;
pren. nadávka neobratnému, nešikovnému, neohrabanému, hlúpemu človekovi: ty d.
● hovor.: spať ako d. tvrdo; sedieť (stáť) ako d. (ako kus d-a) nehybne, nečinne; byť ako d. (ako kus d-a), byť ako z d-a nešikovný, ľahostajný; sprostý (hlúpy) ako d. (ako kus d-a) veľmi; rásť ako d. v hore (o deťoch) bez dozoru, byť vo výchove odkázaný sám na seba; byť (kresaný) z tvrdého d-a o človeku tvrdej povahy, o človeku pevného charakteru; aké d., taký klin (prísl.) spôsob, postup podľa daných podmienok; dať si na sebe (na chrbte) d. rúbať dovoliť so sebou ľubovoľne nakladať, všetko pokorne, trpezlivo znášať; voziť d. do hory robiť zbytočnú robotu;
2. v ľudových názvoch rastlín: myšie d. ľuľok horkosladký;
drevný príd. vyrobený, získaný z dreva: d-é uhlie, d. ocot, lieh, olej;
drevový príd.: d. materiál; bot. d-é tkanivo;
drievko, -a, -vok, zried. i drevko, -a, -viek str. zdrob.
1. malý kúsok dreva, malé drevo, drievce;
2. bot. sladké drievko (Glycyrrhiza) rastlina s drevnatým pakoreňom; ľud. božie d. lykovec obyčajný;
drievce, -a, -vec, nár. i drevce, -a, -viec str. zdrob.
drevisko p. drevo
drevo i drvo s. 1. csl vnútorná pevná hmota drevín: Ke_co_mau̯ šesnáz rokou, u_so_miseu̯ zo šťipákom drva uvaľuvať (Dol. Lehota DK); Chot kuz drevo narúbat! (Rochovce ROŽ); Mosel sa chicid drevo rezat (Myslenice MOD); Drevo śe reže na natoňu na capku (Rankovce KOŠ); dubové drevo (Trakovice HLO); agátové drevo, jasenové drevo (St. Turá NMV); jedľove drevo (Dl. Lúka BAR) L. tvrduo drevo (Pukanec LVI) - husté drevo z listnáčov; mekuo drevo (Pukanec LVI) - drevo z rýchlorastúcich stromov; surovuo drevo (Prochot NB) - zo sviežo zrúbaných stromov; zrubovuo drevo (Prochot NB) - opracované stavebné drevo; rezácke drevo (Malacky), drevo na opaľ (Studenec LVO) - palivové drevo; krutuo drevo (Prochot NB) - točivé drevo F. jíllo tvrdé jag drevo (Ardanovce HLO) - veľmi tvrdé; spaď ako drevo (Rim. Píla RS) - veľmi tvrdo; ľeži jag drevo (Markušovce SNV) - ani sa nepohne; hluchí ako drevo (Rim. Píla RS) - veľmi hluchý; massa tam bolo jag dreva, bárkedi pichli brava (Brestovany TRN) - veľmi mnoho; takí som ani kuz dreva (Repištia REV) - nevládny; muožež na ňom aj drevo píľiť (Rim. Píla RS) - možno si veľa dovoľovať voči nemu; darmo sa s ňím dohaduješ, to je priečne drevo (Mošovce MAR) - je hašterivý človek; čim daľej do ľesa, tym vecej dreva (Humenné) - radšej nepokračovať v spore; aj mokruo drevo čäsom zhorí (Krivá DK) - každá bolesť časom prebolí; aj najtuščié drevo prehorí (Bošáca TRČ) - aj veľký majetok sa pominie; drevo do hori ňenos! (Bošáca TRČ) - o márnej robote; jaké drevo, takí klin (Bošáca TRČ) - na všetko je spôsob 2. vin. drevnaté ročné výhonky viniča, aj letorasty: Ťen ľen veľa dreva dochová, a hrozna ňišť (Pukanec LVI); Mál zelené krásne drevo ten vinohrad a poton zrazu uschel (Vinosady MOD) L. nové drevo (Štefanová MOD) - nový výhonok; staré drevo (Siladice HLO) - vlaňajší i starší výhonok; suché drevo, mrtvé drevo (Dražovce NIT) - za rezu ešte suché, bez miazgy; jau̯ové drevo (Gajary MAL), pešé drevo (Brestovany TRN) - jednoročné, nerodiace; zálohové drevo (Lamač BRA) - jednoročné nerodiace 3. drevo ako časť niečoho al. používané ako zariadenie: Jarmo sa volá aj to drevo, čo príďe volom na vezi (Detva ZVO) - vrchná časť jarma L. zadné drevo (Brestovec MYJ) - časť zadného dielu voza; šlajfové drevo (St. Turá NMV) - drevený valec na hamovanie zadných kolies; šťítovie drevá (Zázrivá DK) - časti salaša; krížne drevo (Šurany NZ) - drúk na predĺženie šírky voza; väzáce drevo (Kaľamenová MAR) - kolík na viazanie snopov 4. v dvojslovných názvoch rastlín: a. su̯atké drevo (Hlboké SEN), slatkó drevo (Cinobaňa LUČ) - bot. rastlina sladkovka (Glycyrrhiza) b. psie drevo (Dol. Mariková PB) - bot. krušina jelšová (Frangula alnus) c. psí drevo (Hlboké SEN), lúdno drevo (Selce KRU) - bot. vres obyčajný (Calluna vulgaris) d. korunovo drevo (Dl. Lúka BAR) - bot. dráč (Berberis); drievčatko s. zdrob. expr. k 1: dreučiatko (Mošovce MAR); drieučätko (Žaškov DK); drevisko i drevsko s. zvel. expr. k 1: Drevska si si tam mahól nabrač, kelo si len kcel (Šivetice REV); Dreviska tam bulo navivalovaniho aš strach (Revúca); Tri také dreviská boli cez Blavu miesto lávki (Brestovany TRN); S takima dreviskami to jeden človeg ňeporadzi (Dl. Lúka BAR)
drevsko p. drevo
drievčatko p. drevo
drvo p. drevo
drevo [dr(e)-] s 1. drevnatá rastlina s vyšším kmeňom, ker, strom: ktoz drwa ruba (ŽK 1473); na gednu swetnyczu drewa zrezaty (MADOČANY 1569 E); czlowek drewo zotne (ŠŠ 1610); panica: wlňenné, sstjcadé, chlupaté wrchi ňekterého drewa, gako bylin, trstini a prosa; xylinum: bawlna; xylinum peplum: bawlnica, wsseligake drewo bawlnowe (KS 1763) L. z obu stran gest drewo žiwota (SP 1696) pren bibl strom života; glicirhiza: sladke drewo (NP 17. st) bot sladovka hladkoplodá Glycyrrhiza glabra; djewče drewo (HK 18. st) bot lykovec jedovatý Daphne mezereum; vitex: pánnenské drewo, drmek (KS 1763) vitex jahňací Vitex agnus-castus; haluzy ze žaludoweho drewa (WL 1789) z duba; zelené, živé d. rastúci, živý strom: inserere arbori surculum: do žiwého drewa zassťepitj ratolest (KS 1763); podobni drevu zelenemu (SS 18. st) F. ne z gedneho drewa hnedky hora bywa (BV 1652); neštestia ne po dreve, ale po ludach chodieva (ZÁBORIE 1728) 2. kmeň sťatého stromu bez haluzia používaný obyč. po ďalšom spracovaní ako stavebný materiál: s tey gedlowyny drwa, prutya, kuola wozyly (MARTIN 1596); zgednal pak a kupyl sobe drewa na budowanie hodnyho sedemnacet (BÁTOVCE 1614); na mogu requisitiu kolko sem kusuv drewa žadal (CH. GROB 1711 E) L. budowe drewo k hamrom (ŠŠ 1610) stavebné 3. hmota z kmeňov a vetiev drevín al. jej jednotlivý kus: gestli by geden (človek) druheho oborzil, tehdy aby on (richtár) s tym drzewem wstupil mezy nie (ŽK 1473); na drewe kryže vmrieti (BAg 1585) bibl na kríži; Krasnania na kuchinu prihnaly drew (ŽILINA 1609); saczunek drewa a tesarskey roboti (NITRA 1732); surove drevo (DETVA 1793 LP) L. tolleno: wážne drewo studničné (KS 1763) kt. má funkciu váhy (na studni); lučowe drewo, které namjsto swjček a fakli w zwyklosti gest (PH 1770); x. farm francúzske, gvajakové, sväté d. z gvajaka liečivého Quajacum officinale: Lignum guajacum: francůzské dřevo (VTL 1679); swate drewo (HT 1760); pridag wagakowiho drewa (LR5 18. st); krížové, rajské d. drevo orličína indického Aquillaria agallocha: Pulv. Aloes Ligni: ragského dřewa prach (TT 1745); tarum: aloes aneb krjžowé drewo (KS 1763) 4. mučiaci nástroj, klada: strážnj nohy gegjch do drewa zawrel (WP 1768); drievko [-(i)e-] dem k 1: L. božj drewko (HT 1760); boži driewko (RG 18. st) bot palina abrotská Artemisia abrotanum; k 3: (žena) zebera se, yakymsy dřewkem ho uderila (SKALICA 1617 DSJ); male drewko y na mori po wrchu pluge (GV 1755) L. cotinus: farbárské drewko aneb garbárské drewko používané na farbenie, získavané z rastliny ruj Rhus cotinus; syrkowe drewka, s kteryma ňečo zažjhagú zápalky; coctilia ligna: zwarné drewka ražne, špajdle (KS 1763); drevečko dem expr k 3: lignum: drewko, drewečko (KS 1763)