Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dreň -e ž.

1. zákl. pletivo tvoriace vnútornú časť rastlinnej stonky a dužiny plodov

2. tkanivo vypĺňajúce niekt. orgány (napr. kosti, zuby);

dreňový príd.

dreň -ne -ní ž. 1. anat. ▶ tkanivo vypĺňajúce niektoré orgány: kostná, zubná d.; nadobličková d.; d. nadobličky, obličky, sleziny; transplantácie kostných drení
2. bot. ▶ základné pletivo tvoriace vnútornú časť rastlinnej stonky al. mäkkú stredovú časť kmeňov a vetiev drevnatých rastlín obklopenú prvým letokruhom; syn. stržeň: d. stoniek; d. bazy, vŕby
3. ▶ spracovaná rozdrvená al. pretlačená dužina plodov, používaná samostatne al. na výrobu marmelád, ovocný pretlak: ovocno-zeleninová d.; mrazená marhuľová, jahodová d.; príprava drení
◘ fraz. až do [samej] drene al. až na dreň [poznať, preniknúť] dokonale, úplne

dreň, -ne ž.

1. bot. vnútorná výplň byle al. kmeňa rastlín;

2. anat. hmota vyplňujúca vnútrajšok kostí: kostná, zubná d.;

dreňový príd.

(jedna) dreň; (bez) drene; (k) dreni; (vidím) dreň; (ó) dreň!; (o) dreni; (s) dreňou;

(dve) drene; (bez) drení; (k) dreniam; (vidím) drene; (ó) drene!; (o) dreniach; (s) dreňami;