drap, draps cit.
drap -pu pl. N -py m.
drap1, draps cit. 1. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje rýchle, prudké driapanie, trhanie, napr. papiera, látky; syn. raps, šklb: d. list zo zošita; Odrazu draps - a košeľa je napoly. [R. Moric] 2. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje prekvapujúce, neočakávané uchopenie, chmatnutie, drapnutie; syn. čap, chňap: d. ho za golier; a pes d. ho za nohavice; Drap sem, drap tam, rovno do živého. Ani sa ohnať, ba ani len tvár zakryť nebolo kedy. [M. Urban]
drap2 -pu m. ⟨fr. ‹ kelt.⟩ textil. ▶ mäkká vlnená tkanina z česanej al. mykanej priadze s nevýrazným plochým rebrovaním, používaná na pánske obleky, dámske kostýmy al. ľahké kabáty
drap -u m., drapé neskl. s. ‹f < kelt› text. jemná mäkká vlnená tkanina z česanej priadze v nezreteľnej keprovej väzbe, používaná na dámske šaty a pánske obleky
dráp, drap3 i driap, -u m. kniž. zastar. pazúr: Meškovi blyštia sa oči ako kocúrovi, keď cíti myš pod drápmi. (Ráz.) Vlk sa bije zubami, orol drapmi, nohami. (Bedn.) Skryte, vlci, driapov kliešte! (Hviezd.)
drap1, -u m. text. druh tenšieho súkna na šaty
drap2, -u m. nár. strmý breh, strmina: V tom drape sú naše siahovice. (Ráz.)
drap cit. vyjadruje náhle, nečakané chmatnutie: Anna mala jabúčko a Jano drab_éj ho z ruki! (Bošáca TRČ); A ten pez ho drab za galotu, aj ho pokúsal (Brestovany TRN)
dráp m. i driapa ž. pazúr: Zubami a driapami trhau̯ oucu (Návojovce TOP); Maška schitila edniho z dra̋pamí za ruku (Rochovce ROŽ); dráp (Koniarovce TOP); dráp (Cinobaňa LUČ); drap (Spiš. Štvrtok LVO); drápok m. zdrob.: drápek (Dubnica n. Váh. ILA)
drápok p. dráp
driapa p. dráp