drahokam -u m. minerál cenný svojou krásou, čistotou, stálosťou a zried. výskytom (napr. diamant, rubín);
drahokamový príd.
drahokam -mu pl. N -my I -mami m.
drahokam -mu pl. N -my m. ▶ nerast cenný svojou krásou, farbou al. čírosťou, leskom, odolnosťou, stálosťou a zriedkavým výskytom, používaný na ozdobné účely (napr. diamant, rubín, smaragd, zafír), drahý kameň: brúsený, vzácny, pravý d.; bezfarebný, rôznofarebný d.; d. sýtozelenej farby; lesk drahokamov; prsteň s drahokamom; zberateľ drahokamov; výskyt, náleziská drahokamov; opracovať, brúsiť drahokamy; d. sa jagá; Noc bola jasná, priehľadná ako drahokam. [P. Jaroš]
drahokam p. šperk
šperk ozdobný predmet zhotovený z drahých kovov al. kameňov: diamantový šperk; žena ovešaná šperkmi • skvost: starožitné skvosty • klenot: rodinné klenoty • drahokam (cenný minerál) • hovor. zlato: žena ovešaná zlatom • poklad (ukrývané šperky): korunovačný poklad
drahokam, -u m. kameň vzácnych vlastností (veľkej tvrdosti, lesku, čistoty a zriedkavého výskytu);
drahokamový príd.: d. náhrdelník