dráha -y dráh ž.
1. miesto upravené na rýchlostné preteky: cyklistická d., bežecká, dostihová d.; vybudovať d-u
2. zastar. železnica; húsenková d., správ. vlnovka (význ. 2)
3. čiara, smer pohybu, smerovanie: d. strely, rakety, obežná d. Zeme
4. priebeh života, povolanie: životná, vedecká d.;
dráhový príd. k 1, 3
drahý
I. príd.
1. kt. stojí veľa peňazí, op. lacný: d. nábytok
2. kt. má veľkú hodnotu, cenu, hodnotný, cenný, vzácny: d-é kovy; čas je d.
3. milý (význ. 1), milovaný: naša d-á domovina
● kúpiť, byť za d-é peniaze za veľa peňazí; d-é časy drahota; expr. Bože d.! povzdych;
draho prísl. i vetná prísl. k 1: kúpiť d.; tam je d. drahota
● to ti príde d. na to doplatíš; d. (za) niečo zaplatiť doplatiť na niečo
II. drahý m. v dôvernom oslovení: môj d.;
drahá ž.
drahá -hej pl. N -hé G -hých ž.
dráha -hy dráh ž.
dráha -hy dráh ž. 1. ▶ miesto upravené na preteky al. jazdu; syn. trať: pretekárska d.; atletická, bežecká, prekážková, rozbehová d.; lyžiarska, sánkarská, bobová d.; cyklistická, kolkárska, dostihová, jazdecká d.; klopená, plochá d.; škvarová, tartanová d.; vnútorná, vonkajšia d.; štartovať v prvej dráhe; žrebovanie dráh; bežec opustil dráhu 2. ▶ priestor vymedzený a upravený na pohyb dopravného prostriedku, zariadenia, časti stroja a pod.: koľajová d.; koľajnice žeriavovej dráhy; lanová d. lanovka; plavebná d. časť vodnej cesty vyhradená na plavbu lodí; vzletová, pristávacia, rolovacia d. upravená plocha letiska na štartovanie, pristávanie al. rolovanie lietadiel; sklon dráhy; vstúpiť do jazdnej dráhy (automobilu); tech. brzdná d. vzdialenosť potrebná na úplné zastavenie vozidla od začiatku brzdenia; stroj. d. nástroja spojnica všetkých polôh, ktoré opíše pohybujúci sa nástroj pri opracúvaní výrobku; textil. d. bidla, ihiel pletiarskeho stroja; anat. nervové dráhy 3. ▶ vytýčený smer pohybu: obežná d.; letová d., d. letu; kruhová, špirálová, zakrivená d.; d. vlny, lavíny; vybočiť z dráhy; odkláňať sa od vypočítanej dráhy; šport. d. kladiva, oštepu, gule; d. hodu, vrhu; voj. d. strely 4. fyz., astron. ▶ vzdialenosť, ktorú prešiel hmotný bod, meraná pozdĺž trajektórie 5. ▶ smer, priebeh vývoja života; syn. cesta: umelecká, vedecká, životná d.; pripravovať sa na kňazskú, učiteľskú dráhu; dať sa na hereckú dráhu; Na začiatku svojej literárnej dráhy som začínal s divadelnými hrami. [NP 1986] 6. zastar. ▶ železnica: pracovať na dráhe
Drahomila -ly -míl ž. ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Draha -hy Dráh, Drahuša -še -ší; zdrob. Drahomilka -ky -liek, Drahuška -ky -šiek
Drahomíra -ry -mír ž. ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Draha -hy Dráh, Drahuša -še -ší; zdrob. Drahuška -ky -šiek
Drahoslava -vy -láv ž. ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Draha -hy Dráh, Drahuša -še -ší; zdrob. Drahuška -ky -šiek
Drahotína -ny -tín ž. ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Draha -hy Dráh, Drahuša -še -ší, Dražica -ce -žíc; zdrob. Drahuška -ky -šiek
drahý2 -hého pl. N -hí m. ▶ (obyč. v dôvernom oslovení) kto je nám citovo veľmi blízky, ku ktorému máme vrúcny citový vzťah: môj d.; moji drahí; často i iron. tvoj d. sa už vrátil? manžel ▷ drahá -hej pl. N -hé G -hých ž.: moja drahá; Predstav si, drahá, čo som si doma zabudla! [M. Ruppeldt]
dráha 1. vytýčený smer pohybu: dráha strely • trasa: trasa plynovodu
2. p. trať 1, 3
miláčik 1. dôverné oslovenie partnera • drahý • drahá: zavolaj večer, miláčik • hypok.: mucko • mucinko • macko • macinko • chrobáčik • zajačik • láska (moja): Kedy sa stretneme, láska moja? • expr.: žabka • mačička (o žene)
2. p. obľúbenec
srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoro • expr. srdiečko: srdiečko moje • drahý • drahá: drahý môj, neodchádzaj • milý • milá • hypok. miláčik • expr.: zlato • zlatko: zlatko, podaj mi knihu • expr.: holúbok • chrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčik • expr.: duša • dušinka • dušička
2. p. cit1 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1
trať 1. priestor, obyč. pruh zeme upravený na dopravné spojenie koľajovými vozidlami: dvojkoľajová trať, cesta pozdĺž trate • železnica: širokorozchodná železnica • dráha • hovor. štreka • koľaj (dvojica koľajníc)
2. dopravný prostriedok slúžiaci doprave v istom smere • linka: trolejbusová trať č. 211, zámorská letecká linka • spoj: autobusový spoj
3. miesto upravené na preteky • dráha: bežecká trať, dráha • hovor. štreka
dráha, -y, dráh ž.
1. šport osobitným spôsobom upravená cesta pre niektoré druhy športu: bežecká, závodná, dostihová, lyžiarska d.;
2. žel. súhrn zariadení potrebných na železničnú dopravu, železnica: Československé štátne dráhy (ČSD), Košická d.;
3. odb. čiara, ktorú opisuje teleso pri svojom pohybe, smer pohybu niečoho: fyz. d. strely; astron. d-y nebeských telies; anat. nervové d-y;
4. životné povolanie, účinkovanie, zamestnanie: umelecká, vedecká, učiteľská d.;
dráhový príd.
draha, -y ž. nár. cesta, chodník, chodníček: Idem bez cesty, drahy. (Botto)
dráha ž. (draha) 1. zsl, miest. strsl súvislá stopa po niekom al. niečom: Sňahe je dráha po saniach (Návojovce TOP); Já us son nestačel, ale pusťil som po drahe psa (Újazd TRČ); Vláčili surovice po draze (Papradno PB); Bolo snahu, tak som_o (zajaca) vidražev, jak krvácev, po téj drahe som išóv za ním (Bučany HLO); Zanechau̯ za sebú dráhu (Hlboké SEN) 2. kováč. vrchná časť nákovy so žliabkom: dráha (Priekopa MAR)
draha ž. 1. gem, jzsl, vsl terén upravený na premávku, cesta: Mi máme role aj zhori drahi aj zdoli drahi (Kočín PIE); Bolo po kolená snahu a drahi nebolo nidze (Trakovice HLO); Jed drahú, láchčej to (kôň) utáhne! (Brodské SKA); Ňezna drahu, ta šol prez ľes (Sedlice PRE); Ukazaľi drahu, že kadzi ma isc (Sokoľ KOŠ) L. poľna draha (Vinné MCH), vozova draha (Žakarovce GEL) - poľná cesta; čisarska draha (Dl. Lúka BAR) - hradská; križna draha (Kokšov-Bakša KOŠ, Hrabkov PRE, Parchovany TRB) - križovatka; iz_za drahu (Sedlice PRE) - ísť cestou F. ic svoju drahu! (Brezina TRB) - choď preč; už je na dobrej draže (Brezina TRB) - polepšil sa; češko z ňu na jednu drahu vijs (Rakovec n. Ond. MCH) - dohodnúť sa; toto i tamto jednu drahu idze (Dl. Lúka BAR) - je si podobné; nemože mu aňi na drahu ít (Brodské SKA) - nemôže sa mu rovnať 2. vsl chôdza, cestovanie: Už zme buľi z drahi strapene (Niž. Šebastová PRE); Potem za drahu sebe zaśpivaľi (Zborov BAR) L. križne drahi (Hrabkov PRE) - náb. krížová cesta
draha ž obyč. pl drahy, dražisko s 1. cesta, kt. vyšliapal statok idúci na pastvu, výhon: czo se o drahy dotycze, to swobodne byly wsseczkym chotarnykom (RAKOĽUBY 1575); drahi boli tam, každy hnal tade lichwu (TRENČÍN 1624); viae agraria inviae vicinales: dražjsko (KS 1763) 2. vsl cesta, chodník: hore czesta, dolu draha, rozlucsme sze moja mila (CPM 1768); Široka, tak menowany valal, leži na oršackej draže (ŠIROKÉ 1774 LP) hradskej 3. stopa po kolesách od voza al. od dobytka: wsak na teg cestie anj drahy dobre znatj negny (KT 1753); dražný príd cestný: od drazneg chrasty (RAKOĽUBY 1575); vialis: dražny, cestny (KS 1763); dražka dem k 2: diwča na dražku mu zastupelo (PV 1798)
dražisko p. draha
dražka p. draha
dražný p. draha