Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

drahý

I. príd.

1. kt. stojí veľa peňazí, op. lacný: d. nábytok

2. kt. má veľkú hodnotu, cenu, hodnotný, cenný, vzácny: d-é kovy; čas je d.

3. milý (význ. 1), milovaný: naša d-á domovina

kúpiť, byť za d-é peniaze za veľa peňazí; d-é časy drahota; expr. Bože d.! povzdych;

draho prísl. i vetná prísl. k 1: kúpiť d.; tam je d. drahota

to ti príde d. na to doplatíš; d. (za) niečo zaplatiť doplatiť na niečo

II. drahý m. v dôvernom oslovení: môj d.;

drahá ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
drahý ‑ého príd. i m.; draho prísl.

drahý -hého pl. N -hí G -hých m.

drahý -há -hé 2. st. -hší príd.

drahý1 -há -hé 2. st. -hší príd. 1.ktorý stojí veľa peňazí; op. lacný: d. dar; drahé šaty; drahá dovolenka; drahá zábava; drahé cestovanie; d. materiál; drahá výroba; drahá volebná kampaň; drahé časy obdobie drahoty; d. obchod s vysokými cenami; drahá krajčírka ktorá pýta veľa za svoju prácu; to je veľmi drahé; Kožuch je drahá vec a ja nemám peniaze. [K. Lazarová]; ekon. drahé peniaze peniaze v čase, keď sú úrokové miery vyššie než priemerná dlhodobá úroveň úrokovej miery
2.ktorý má veľkú materiálnu al. duchovnú hodnotu, cenu; syn. vzácny, cenný, drahocenný: drahá zbierka; drahé kovy, kamene; Ešte na smrteľnej posteli si prečítal Eža Vlkolinského, ktorý mu bol nadovšetko drahý. [A. Matuška]
3. iba 3. st. najdrahšíktorý je predmetom citovej náklonnosti, ku ktorému pociťujeme vrúcny vzťah (často v oslovení); syn. milovaný: d. človek, priateľ; moji drahí, najdrahší rodičia; d. môj, drahá moja; drahá bytosť; drahá vlasť; duša drahá; Ja, drahá pani, zažil som na Piave celkom iné situácie. [L. Mňačko]
fraz. bože [môj] drahý! povzdych; byť/kúpiť za drahé peniaze za veľa peňazí; každá minúta je drahá o situácii, keď treba konať rýchlo, bez prieťahov; to je drahý špás to stojí veľa peňazí


drahý2 -hého pl. N -hí m. ▶ (obyč. v dôvernom oslovení) kto je nám citovo veľmi blízky, ku ktorému máme vrúcny citový vzťah: môj d.; moji drahí; často i iron. tvoj d. sa už vrátil? manželdrahá -hej pl. N -hé G -hých ž.: moja drahá; Predstav si, drahá, čo som si doma zabudla! [M. Ruppeldt]

-hý/70316±104 2.35: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 13566±89 dl/9792±89 dra/1225 tu/716 na/524 úbo/343 stro/268 nebo/107 štvorno/99 nebla/97 dvojno/80 vla/58 bezbre/52 siahodl/36 (16/169)

-hý/70316±104 8.97: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 5422±15 dra/1716 na/992 úbo/833 nebo/656 dl/454±15 štvorno/155 dvojno/122 tu/116 rýchlono/88 polona/67 stro/51 bezno/50 jednono/26 (16/96)

-hý/70316±104: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 1299 dra/1299

/3407478±3935 1.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 590600→588606
+1175
−929
starý/16007 mladý/15550 istý/14887 ročný/12936 bývalý/12733 dobrý/11788 svätý/11293→11470
+15
−37
slovenský/11111 schopný/9960 veľký/9267±490 malý/8843 spokojný/8096 nový/6767 hlavný/6317 šťastný/5960 celý/5790 ochotný/5579 milý/5542 americký/5364 vysoký/4625 český/4262 chorý/3503 ruský/3489 nemecký/3416 zodpovedný/3340 skúsený/2834 zvedavý/2756 zlý/2656 úspešný/2628 povinný/2404 hrdý/2385 bohatý/2324 verný/2254 živý/2224 zdravý/2219 britský/2145 silný/2109 obyčajný/2098 slobodný/2066 samotný/1969 ženatý/1951 súčasný/1894 vďačný/1886 policajný/1870 hladný/1817 plný/1766 pekný/1765 drahý/1716 pravý/1691 skvelý/1674 nezávislý/1648 smutný/1627 nadšený/1627 pokojný/1554 (6910/322447)

/3407478±3935 19.80: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 31103→33513
+298
−606
obžalovaný/1354 Čarnogurský/1351 Novotný/1321 drahý/1299 starký/1090 Hrušovský/1028 Vajanský/1004 Novomeský/973 príbuzný/963 Hollý/830 Višňovský/818 Akvinský/772 Kopecký/747 Kusý/695→734
+4
−9
Vilikovský/727 Široký/724 Černý/579 duchovný/524 svätý/501→520
+34
−15
Suchý/0→516
+5
−78
Dubovský/491 prítomný/487 dotyčný/467 Chudý/0→464
+0
−65
Satinský/455 Konečný/456→455
+1
−0
Záborský/451 dospelý/416 hostinský/399 Makovický/377 Veselovský/375 Lehocký/360 Hrbatý/0→350
+10
−64
Tichý/0→347
+0
−48
Komenský/338 Tužinský/335 hlavný/305 Drahovský/304 Hrozný/296 starý/288 Nižňanský/288 Sádovský/286 nadriadený/285 Horecký/275 Ďurkovský/273 Ducký/269 recepčný/242 Čavojský/234 Slavkovský/231 Radolský/230 Záhorský/225 Pečovský/193 milý/190 Masný/188 Pardavý/187 Majský/184 (71/4099)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cenný ktorý má veľkú materiálnu al. duchovnú hodnotu • hodnotnýdrahý: cenný, hodnotný, drahý dar (op. nehodnotný, lacný); cenné, hodnotné umelecké dielo; drahé kovydrahocennývzácny (veľmi cenný): drahocenný, vzácny šperk, čas, priateľvýznamnýdôležitý: archívy ukrývajú významné, dôležité materiályneoceniteľnýnedoceniteľnýnezaplatiteľnýna nezaplatenie (majúci takú cenu, ktorú ani nemožno vyjadriť, uhradiť, zaplatiť): neoceniteľné, nedoceniteľné životné skúsenosti; nezaplatiteľná pomoc; rada na nezaplateniepren. zlatý: zlatá rada, zlaté rukyexpr. skvostný: skvostný duch, skvostný nábytok


drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné daryprepychovýluxusný: prepychový servis, luxusné bývaniepridrahý (príliš drahý): pridrahý darčekexpr. predrahý (veľmi drahý)

2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovydrahocenný: strácať drahý, drahocenný časposvätnýexpr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičiamilovaný: drahá, milovaná bytosťmilýzlatýexpr.: premilýmilenýpremilenýradostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostnýdrahocenný: drahocenná mamazastar. drahomilovanýpoet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučkýdrahunkýdrahuľkýdrahuškýdrahulinkýpredrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodnýrodnučký (v oslovení)


miláčik 1. dôverné oslovenie partnera • drahýdrahá: zavolaj večer, miláčikhypok.: muckomucinkomackomacinkochrobáčikzajačikláska (moja): Kedy sa stretneme, láska moja?expr.: žabkamačička (o žene)

2. p. obľúbenec


milostivý 1. prejavujúci milosť, dobrotu, odpustenie, zľutovanie, obyč. voči niekomu slabšiemu, spoločensky nižšie postavenému (často aj iron.); svedčiaci o tom • blahosklonnýblahovoľný: svoje pohŕdanie slabšími zakrýval milostivým, blahosklonným, blahovoľným správaním; blahosklonné, blahovoľné gesto odpusteniadobrýláskavýkniž. dobrotivý: milostivý, dobrotivý Boh; láskavý, dobrotivý ochranca biednychzhovievavýtolerantnýkniž. benevolentný: k deťom budú zhovievaví, tolerantní, benevolentní

2. hist. v oslovení al. pomenovaní ako prejav úcty a pokory voči vysokopostaveným osobám; v úctivom a veľmi zdvorilom oslovení (obyč. žien): náš milostivý kráľ; milostivá pani, dovoľte, aby…ctený (v úctivom oslovení): ctené publikum, páni a dámy; milostivé, ctené panstvovážený (v úctivom oslovení osoby, ktorú dôverne nepoznáme): milostivá, vážená panimilýmilovanýdrahý (v úctivom oslovení citovo blízkej osoby): milí, milovaní, drahí rodičia


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


posvätný 1. nábožensky uctievaný, slúžiaci na také uctievanie: posvätné predmetykultový (obyč. o mimokresťanských kultoch): posvätné, kultové miesta, textyobradný (týkajúci sa náboženských obradov) • sakrálnysakramentálnysvätý: posvätné, sväté mestohieratickýexpr. presvätý

2. vzbudzujúci veľkú vážnosť, úctu; svedčiaci o tom • svätýexpr. presvätý: posvätné, sväté ticho; posvätné, sväté, presväté rúchonedotknuteľnýneskl. tabutabuovýtabuizovaný (ktorého sa nemožno dotknúť, ktorý nemožno pošpiniť, znevážiť): rodina je posvätná, nedotknuteľná; to je pre mňa tabu; tabuový predmetneporušiteľný (ktorý nemožno porušiť): neporušiteľný vzťah, sľubdrahý: drahé relikvieexpr. nábožný: pristupovať k niečomu s nábožnou úctou, nábožným obdivomkniž. blahoslavený: blahoslavená pamiatka


prepychový svedčiaci o bohatstve, hojnosti, tomu zodpovedajúcej nádhere (op. skromný) • luxusnýexkluzívnykomfortný: prepychové, luxusné, komfortné zariadenie; nakupuje iba v prepychových, exkluzívnych obchodochkniž. honosný (ktorým sa možno hrdiť, pýšiť): vlastniť honosný kaštieľkniž. pompézny (prepychový najmä navonok) • nákladnýdrahý (ktorý je vzhľadom na cenu prepychom): nákladná, drahá dovolenka; nevzdala sa nákladných, drahých radovánokexpr. blýskavý: blýskavý život

p. aj nádherný 1


srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoroexpr. srdiečko: srdiečko mojedrahýdrahá: drahý môj, neodchádzajmilýmiláhypok. miláčikexpr.: zlatozlatko: zlatko, podaj mi knihuexpr.: holúbokchrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčikexpr.: dušadušinkadušička

2. p. cit1 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

drahý, 2. st. drahší príd.

1. stojaci veľa peňazí (op. lacný): d-é šaty, d-é hodinky, topánky

za d-é peniaze (predať, kúpiť ap.) draho, za veľa peňazí; hovor. d. rok, d-é časy rok (obdobie) drahoty;

2. cenný, hodnotný, vzácny: d-é kovy, d-é kamene, čas je d., strácať d. čas;

3. (často v oslovení) milý, milovaný: d. priateľ, naša d-á vlasť

bože (môj) d. povzdych;

draho prísl. za mnoho peňazí: d. niečo kúpiť, predať

to ti príde (padne) d. na to doplatíš, to sa ti vypomstí; d. niečo (za niečo) zaplatiť doplatiť na niečo

draho p. drahý


drahý príd.
1. csl taký, čo stojí veľa peňazí: Drevo bolo strašňe drahuo (Detva ZVO); Preca ľen drakší tovar_e ľepší (Čičmany ŽIL); Šumni, aľe drahi (Markušovce SNV)
F. za drahé penáze bi to nedav (Lukáčovce HLO) - za nijaké peniaze; ti máž ale drahie slová! (Vieska n. Žit. ZM) - si skúpy na slová; ból drahí rok (Bošáca TRČ) - bola veľká drahota; bóv dozd drahí, ale šecko na svete mal (Brestovany TRN) - dosť draho predával
2. milý, milovaný: Muž moj drahí! (Kraľ. Lehota LM); Muj drahi, to bi śi indzej muśel hľedac (Sečovce TRB)
F. z drahej duši bi či dala, ale nemam (Španie Pole REV) - vďačne; draho prísl. k 1: Terás šloveg za šicko musí draho platit (Rochovce ROŽ); Já son to dráš placila jako ti (Bošáca TRČ); F karčme to bulo drakši (Rozhanovce KOŠ)
F. to či draho prídé tá paše! (Nandraž REV) - doplatíš na to; draho bi ho kúpev (Brestovany TRN) - oklamal by sa na ňom

drahý, komp drahší [-hší, -kší] príd
1. (o veciach, tovare) stojaci veľa peňazí: v nas gest (papier) drahi (SKLABIŇA 1606); hodiny wsetinske su drachssje (DUBNICA n. V. 1722); gestli bi se tato cena pana groffowy draha widela (M. KAMEŇ 1756) vysoká
L. gsme polozeny wielmi w drahem kragi (s. l. 1468-72 SČL) kde vládne drahota; pašienky pre statok naš musime naimat, a to za drahe peniaze (VRBICA 1772 LP) s veľkými nákladmi, draho; zadna wec snadno nam neprichaza, ale z weliku a tessku pracu aneb z weliku a drahu cenu (MK 18. st) veľmi draho; d. čas, d-é časy, d. rok, d-é roky drahota, núdza, ťažké časy: chczete nam pomoczy w tento vsky a drahy czas (MOŠOVCE 1570); w ten drahy rok (TRENČÍN 1610); v tieto neurodne, drahe, nepokogne roky (HYBE 1678 LP); wcžilegsse twrde a drahe cžasi (TRENČÍN 1697)
2. cenný, hodnotný, vzácny: nevinnost mou, dar najdražší (RL 1571); bohaty Zydie meli klenoty drahe (PÚCHOV 1610); swedek z tich kamenku peknegssy a drachssy wibiral (ČACHTICE 1736); megalium: mást drahég wúni; lagois: drahá ryba morská, morsky zagjc uškatec juhoafrický Arctocephalus pusillus (KS 1763);
x. pren náb vitaj, drahá kirvi božie (ASL 14. st)
L. sardonix: Sardonichel: drahy kamen (VT 1648) drahokam; aureolus: drahy zlatnyk (KS 1763) zlatý peniaz; sloboda drahy poklad gest (BlR 18. st)
3. milý, milovaný: drakšia dieučička než zlato (ASL 1603-04); z velyiku szlávu to drahé dzétze nám se narodzilo (HPS 1752); on najdrakšú jej osobu ňezaslúžil (BR 1785); draho, čes draze, komp drahšie [-hšie, -kšie], dráž(e), dražej(i) prísl
1. za mnoho peňazí: chcete-li tak draho wseti (D. ŠTUBŇA 1569 KL); (víno) gesstě dráž prodawa sa okowem (N. MESTO n. V. 1605); nebylo slobodno tohoze gruntu pol odprodat dražeg (ŽILINA 1661); za pazderie draho platiti musime (PAPRADNO 1673 LP); draze mosyme (maslo) od ludy kupowat (PRUŽINA 1748); drakssye predat (morky) nemožem (NOVÁKY 1752); w kterjch (vidiekoch) se maso tluste drachssie wážy (RUŽOMBEROK 1767) oceňuje sa ako drahšie; w slussné cené muže prodawač bohatému dražegi a chudobnému lacnégi prodáwati (DK 1778)
2. k 2: draho ozdobený (BR 1785)
P. atpn Dragon, Dragos (v Honte 1135 CDSl);
x. tpn Scepedras (Sebedražie 1245); riv Drahosiche Drahožica (v Nitrianskej 1293 VSS)

drahý
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jeden) drahý
G (bez) drahého
D (k) drahému
A (vidím) drahého
L (o) drahom
I (s) drahým
mužský rod, životné, množné číslo, adjektívna paradigma
N (dvaja) drahí
G (bez) drahých
D (k) drahým
A (vidím) drahých
L (o) drahých
I (s) drahými

Zvukové nahrávky niektorých slov

drahý barón, drahý gróf mon cher baron, mon cher comte
drahý priateľ, drahý barón mon ami, mon cher baron
je omyl, drahá priateľka a erreur, chère amie
je pravda, drahá pani est vrai, chère maîtresse
môj drahý, povedal gróf mon cher, dit le comte
môj priateľ, drahé dieťa mon ami, ma chère enfant
opustiť chladne, moja drahá quitter froidement, ma chère
šialenstvo je mi drahé folie m'est chère
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu