drahý
I. príd.
1. kt. stojí veľa peňazí, op. lacný: d. nábytok
2. kt. má veľkú hodnotu, cenu, hodnotný, cenný, vzácny: d-é kovy; čas je d.
3. milý (význ. 1), milovaný: naša d-á domovina
● kúpiť, byť za d-é peniaze za veľa peňazí; d-é časy drahota; expr. Bože d.! povzdych;
draho prísl. i vetná prísl. k 1: kúpiť d.; tam je d. drahota
● to ti príde d. na to doplatíš; d. (za) niečo zaplatiť doplatiť na niečo
II. drahý m. v dôvernom oslovení: môj d.;
drahá ž.
drahá -hej pl. N -hé G -hých ž.
drahý2 -hého pl. N -hí m. ▶ (obyč. v dôvernom oslovení) kto je nám citovo veľmi blízky, ku ktorému máme vrúcny citový vzťah: môj d.; moji drahí; často i iron. tvoj d. sa už vrátil? manžel ▷ drahá -hej pl. N -hé G -hých ž.: moja drahá; Predstav si, drahá, čo som si doma zabudla! [M. Ruppeldt]
miláčik 1. dôverné oslovenie partnera • drahý • drahá: zavolaj večer, miláčik • hypok.: mucko • mucinko • macko • macinko • chrobáčik • zajačik • láska (moja): Kedy sa stretneme, láska moja? • expr.: žabka • mačička (o žene)
2. p. obľúbenec
srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoro • expr. srdiečko: srdiečko moje • drahý • drahá: drahý môj, neodchádzaj • milý • milá • hypok. miláčik • expr.: zlato • zlatko: zlatko, podaj mi knihu • expr.: holúbok • chrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčik • expr.: duša • dušinka • dušička
2. p. cit1 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1