držadlo -a -diel s. prostriedok, súčiastka na držanie: chytiť sa za d. (v autobuse); d. na aktovke rúčka
držadlo -la -diel s.
držadlo -la -diel s. 1. ▶ súčasť predmetu, ktorá slúži na jeho uchopenie; syn. rúčka, držiak: plastové d. žehličky; d. kufra, aktovky; krátke držadlá na taške; držadlá kanvy; d. panvice; držadlá pluhu; truhlica s dvoma držadlami; Učebnice sa zväzovali remienkami s držadlom, aktovky ešte neboli. [P. Bunčák] 2. ▶ pomôcka na pridržanie kvôli lepšej stabilite; syn. držiak: chytiť sa držadla v trolejbuse; nad vaňou mali držadlá 3. ▶ predmet na držanie, podopieranie niečoho: d. kapoty ▷ držadielko -ka -lok s. zdrob.: pri umývadle je malé d. na uterák
držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampy • rúčka: rúčka kufra • rukoväť: rukoväť meča • ucho: hrniec s uchami • črienka: vykladaná črienka noža • porisko • toporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopaty • zried. topor: topor sa dolámal • kosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosisko • odb.: násada • násadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)
držadlo, -a, -diel str. rukoväť, rúčka
držadlo s. 1. časť konského postroja, držiak: Kobela jag má pret prsí to držadlo (Zem. Podhradie TRČ) 2. obyč. mn. č. rúčka pluha na ohrnovanie: držadla (Lamač BRA) 3. obyč. mn. č. súčasť zariadenia na ubíjanie súkna: Na stupe boli biče a potom sa držadlá (Lomná NÁM)
držadlo s súčasť predmetu, za kt. sa drží, rúčka; ucho (hrnca): (ľud) nadelal držadel s postawu modrého (KB 1757); ansa: ucho nádobi, držadlo (KS 1763); pren zábrana: kdiž odrazj držadla bogazlivosti a stydliwosti (BlR 18. st)