Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

držať -í -ia nedok.

1. mať v ruke, v rukách, nepúšťať: d. knihu, nôž, d. dieťa za ruku

2. zachovávať v istej polohe, v istom stave ap., udržiavať: d. hlavu vztýčenú, d. dosku rovno, d. šaty v poriadku; d. súčiastku kliešťami; d-í ho šport stále zaujíma

3. neumožňovať pohyb, brániť v ňom: d. žiakov v triede, d. vlak v stanici; čo ma toľko d-š?

4. mať uschované, uložené, uschovávať, prechovávať: d. zeleninu v pivnici, d. doklady v obálke, d. ruky vo vrecku

5. niesť istú ťarchu, podopierať: nosníky d-ia most, d. bezvládneho

6. chovať, dochovávať: d. psa, d. včely

7. znášať výdavky, vydržiavať, platiť: d. (si) učiteľa

8. zostávať v nezmenenej polohe, stave ap., byť pripevnený: (pribitá) latka d-í, skrutka d-í v stene; farba ned-í odpadáva

9. mať obsadené, obsadzovať, zaisťovať: vojaci d-ia budovu; d. niekomu miesto rezervovať

10. zachovávať, dodržiavať: d. dohodnutú líniu, d. slovo

11. pokladať, považovať, mať: d. niekoho za blázna, za statočného človeka

12. dbať, starať sa: d. na seba, na oblečenie; rodina ho d-í pomáha mu, je mu oporou (v ťažkom položení)

13. sympatizovať, podporovať, nadŕžať niekomu: žiaci d-ia s učiteľom; d. spolu podporovať sa

14. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. menom: d. reč rečniť; d. stráž strážiť; d. kázeň kázať i fraz. hrešiť niekoho

d. palce niekomu želať dobrý koniec; d. niekoho v hrsti mať proti nemu dôkazy; d. uzdu, opraty, veslo v ruke byť vedúcou osobou; d. niekoho za slovo žiadať splniť sľub; d. niekoho na uzde, nakrátko prísne s ním zaobchádzať; d. niekoho v šachu mať ho v moci; hrub. d. hubu mlčať; d. krok s niečím mať potrebnú úroveň; d. nos hore byť namyslený; d. v hlave pamätať si; d. (ochrannú) ruku nad niekým, d. chrbát niekomu chrániť ho; d. niekoho, niečo (ako) za sklom úzkostlivo ho chrániť; expr.: d. jazyk za zubami a) mlčať b) nič neprezradiť; d. (si) niekoho od tela zachovávať odstup; d. niečo ako hluchý dvere pevne, zanovito

// držať sa

1. rukami byť prichytený, rukami zvierať niečo: d. sa kľučky, otcovej ruky; d. sa za hlavu i fraz. byť prekvapený, rozhorčený ap.

2. (stále) byť pri niečom, niekom, nevzďaľovať sa: žena sa d-í kuchyne, d. sa domova, kamarátov, d. sa spolu, d. sa cesty

3. správať sa podľa niečoho, pridŕžať sa, neopúšťať, nezriekať sa, zachovávať: d. sa smerníc, predlohy, d. sa svojho presvedčenia

4. udržiavať sa v istej polohe, stave ap.: d. sa rovno, pri sile; d. sa nad vodou i fraz. s úsilím sa udržiavať na istej úrovni

5. trvať, pretrvávať, zachovávať sa, udržiavať sa: zvyšky osídlenia sa d-li dlho; tradície sa d-ia; d. sa proti presile odolávať

6. prejavovať sa istým (kladným) spôsobom, počínať si, správať sa, vystupovať: d. sa statočne; d-l sa, ako vedel; a drž sa! povzbudzovacia formula

7. byť prítomný niekde, vyskytovať sa, nachádzať sa: v pivnici sa d-ia myši

8. hovor. spoliehať sa: d. sa známych, že pomôžu; d. sa na sľuby

d. sa maminej, ženinej sukne, mamy, ženy za sukňu byť nesamostatný; d. sa niekoho, niečoho zubami-nechtami, ako pes ježa, ako voš kožucha húževnato, vytrvalo; d. sa vlastného rozumu postupovať podľa vlastného úsudku; d. sa litery (zákona) postupovať formalisticky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
držať ‑í ‑ia nedok.; držať sa

držať sa -ží sa -žia sa drž sa! -žal sa -žiac sa -žiaci sa -žanie sa nedok. 1. (koho, čoho; za čo) ▶ rukami byť prichytený; rukami zvierať niečo; syn. pridržiavať sa: d. sa kľučky, zábradlia; d. sa za ruky; d. sa v objatí; d. sa okolo krku; d. sa popod pazuchy; d. sa za nos; dieťa sa kŕčovito drží mamy; Otec, držte sa ma, utopíte sa, otec! [L. Ťažký]; K vile utekala žena, držala sa za srdce. [L. Ballek]
2. (čoho; pri kom, pri čom; za kým, za čím) ▶ (stále) byť pri niečom, pri niekom, v blízkosti niečoho, niekoho; nevzďaľovať sa, neopúšťať: d. sa cesty, chodníka; deti sa držia pri matke; d. sa spolu; d. sa vzadu zaostávať; Držal som sa vedľa domov, na uchodených chodníčkoch. [D. Dušek]; Pes sa držal vždy tesne pri ňom [belčove], aby sa neprevrátil. [M. Jančová]; Len sa rovno za cestou držte a nad potokom bokom udrite doprava. [V. Mináč]
3. (koho, čoho) ▶ zotrvávať pri niekom, pri niečom; neopúšťať, nezriekať sa niekoho, niečoho: d. sa poslednej možnosti; d. sa domova, starých priateľov; d. sa svojho remesla; Gazda sa má držať svojej roboty. [M. Figuli]
4. (čoho) ▶ postupovať, správať sa podľa niečoho; syn. pridŕžať sa: d. sa istých zásad; d. sa faktov; d. sa zákona, pravidiel, predpisov, programu; d. sa svojho presvedčenia; Žena sa zaťato držala svojho. [P. Andruška]; Ľudí na poliach nebolo, lebo bol sviatok. Tiež sa držali kalendára. [SP 1953]
5. ▶ udržiavať sa, zachovávať sa v istej polohe, v istom stave, na istej úrovni a pod.: d. sa vzpriamene; d. sa pri sile; d. sa na svetovej špičke [NP 1982] byť vynikajúci, jeden z najlepších; Slnko sa ešte drží v tej výšave. [J. Pohronský]; Dvercia sa držali iba na spodnom drôte. [A. Plávka]
6. ▶ (neprerušene) pokračovať v čase; syn. pretrvávať, zachovávať sa: zvyšky osídlenia sa držali dlho; d. sa proti presile odolávať; d. sa pri moci vládnuť; V týchto vieskach sa držala niekoľko stáročí stará tradícia baníkov. [D. Tatarka]; V zime je teplo a v lete sa tam drží chládok. [R. Jašík]
7. ▶ v styku s niekým, s niečím konať al. prejavovať sa istým spôsobom; syn. správať sa, počínať si, vystupovať: d. sa statočne, čestne, dôstojne; dobre, zle, chlapsky sa d.; držal sa, ako vedel; vynikajúco sa d. v súťaži; drží sa ako pán [M. Rázusová-Martáková]; Si dobrý, múdry, si môj syn. Držíš sa. [V. Markovičová-Záturecká]; A potom sa držte, ako hovoríme, to najhoršie ešte len príde. [G. Rothmayerová]drž sa/držte sa! povzbudenie
8.jestvovať, nachádzať sa na istom mieste: v pivnici sa držia myši; v našich horách sa držia medvede; v čalúnenom nábytku sa drží prach; Voda v močiarnych žilách sa držala aj v najhorúcejšom lete. [NP 1986]
9.byť v dobrej (telesnej i duševnej) kondícii; dobre vyzerať; dbať o seba: Starý mládenec mal už plešinu, ale držal sa ešte a bol veľmi galantný. [A. Lacková-Zora]; Ako sa ten môj otec drží, v jeho veku už mnohí starci večerajú iba mlieko, čaj a sušienky! [I. Habaj]
10. hovor. (na koho, na čo) ▶ mať dôveru, istotu, že niekto niečo vykoná al. že sa niečo stane (podľa nášho želania); syn. spoliehať sa: Nedrž sa ty na taký dlhý čas na Ďurka, ktovie, či by si on potom nevzal radšej mladšiu? [K. Lazarová]; Nedržte sa na jeho jalové sľuby. [K. Tomaščík]
fraz. držať sa fľaše/pohárika piť, byť pijanom; držať sa groša byť skúpy; držať sa hore koncom vzpriamene, rovno; držať sa lopaty zotrvávať pri manuálnej práci; držať sa litery [zákona] postupovať úzkostlivo podľa predpisov, postupovať formalisticky; držať sa [materinej/matkinej/ženinej] sukne al. držať sa [matere/mamy/ženy] za sukňu byť nesamostatný; držať sa myšlienky neodbočovať od témy; držať sa na uzde byť umiernený, zdržanlivý; držať sa na výslní mať (trvalejší) úspech; držať sa nad vodou/hladinou s námahou sa brániť skaze, úpadku; držať sa niekoho, niečoho zubami-nechtami al. držať sa niekoho, niečoho ako pes ježa/ako voš kožucha/ako kliešť/ako pijavica/ako tieň/ako tôňa húževnato, vytrvalo; držať sa niekomu v pätách/za pätami vytrvalo chodiť za niekým, prenasledovať niekoho; držať sa [od niekoho, od niečoho] bokom vyhýbať sa niekomu, niečomu; nezúčastňovať sa na niečom; držať sa pera písať, tvoriť; držať sa pri zemi vidieť veci reálne; držať sa [rovno] za nosom ísť priamo, neodbočovať z cesty; držať sa [svojej] varešky (o ženách) a) byť ženou v domácnosti b) nemiešať sa do mužských vecí; držať sa [svojho] kopyta zotrvávať pri svojej práci, vykonávať svoje povolanie; držať sa svojho [vlastného] rozumu spoliehať sa na vlastný úsudok, na vlastné schopnosti; držať sa správnej cesty správne žiť, konať; držať sa v kŕdli nesnažiť sa odlíšiť od ostatných, nesnažiť sa vyniknúť; držať sa v pozadí/v úzadí mať druhoradé miesto, hrať druhoradú úlohu; držať sa za pasy zápasiť; držať sa života/pri živote žiť; drží sa ho myšlienka stále myslí na niečo; drží sa ho smola nemá šťastie; drží sa ho šťastie má stále šťastie; duša sa v ňom drží iba na vlásku/na nitke al. duša sa ho už ledva drží je na smrť chorý; niečo sa drží iba na nitke niečomu hrozí koniec, skaza a pod.; sotva/ledva sa držať na nohách a) byť veľmi unavený b) byť opitýparem. ľudí sa raď, [a] svojho rozumu sa drž; šuster, drž sa svojho kopyta
opak. držiavať sa -va sa -vajú sa -val sa


držať -ží -žia drž! -žal -žiac -žiaci -žaný -žanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ mať v ruke al. v rukách a nepúšťať: d. knihu, pero, dáždnik; d. dieťa za ruku, v náručí; d. koňa za uzdu; d. skrutku kliešťami; d. si líce, nos; d. niekoho okolo krku objímať ho; d. niekoho za hrdlo, pod hrdlom škrtiť ho; d. prst na spúšti byť pripravený strieľať; bicyklovať sa bez držania nemať ruky na riadidlách; Klobúk som držal medzi kolenami. [Ľ. Ondrejov]; Irina si drží hlavu v dlaniach a plače. [L. Ťažký]; Komisár Samo si napchával fajku, teraz ju držal zaseknutú medzi zubami. [J. Papp]
2. (čo) ▶ zachovávať, udržiavať v istej polohe: d. telo, chrbát rovno; d. hlavu vztýčenú; d. ruky vystreté, za chrbtom; správne, chybné držanie tela; Hlavu držal nakrivo, akoby ju mal opretú o pravé plece. [V. Mináč]; Ten, ktorého budem ľúbiť, musí byť vysoký, hrdého držania. [Z. Dônčová]
3. (koho, čo) ▶ zachovávať, udržiavať v istom stave, na istej úrovni: d. dieťa v čistote; d. veci, domácnosť v poriadku; d. niečo v tajnosti; d. si vynikajúcu formu; držať nízko infláciu [Pd 1995]; [Automobil] Škoda si stále drží dominantné postavenie. [Sme 1995]
4. (koho, čo) ▶ neumožňovať pohyb, brániť v ňom; nútiť niekde zostať, nasilu zdržiavať, zadržiavať: d. niekoho ako rukojemníka, vo väzení; d. žiakov po škole; d. vlak v stanici; dcéru stále drží doma; nikto ťa tu nedrží môžeš odísť, odíď; Celé dva roky som bol na fronte, deväť mesiacov ma držali potom v zajatí. [V. Šikula]; Čo ťa vlastne drží v tom malom meste? [E. Gašparová]; šport. d. loptu, d. puk na hokejke zdržiavať, spomaľovať hru
5. (čo) ▶ mať uložené, uschované; syn. uschovávať, prechovávať: d. zemiaky v pivnici; d. potraviny v komore; d. peniaze v banke; d. knihy na policiach; d. ruky vo vreckách; d. lieky mimo dosahu detí; Z kadí vypustili vodu, ktorú držali pre prípad nepokojov a požiarov. [J. Tallo]; Kvetov je tak veľa, že by ich vo svojej malej izbe nemala kde držať. [K. Lazarová]
6. (čo komu) ▶ chytiť a (pomáhať) udržiavať v danej polohe; syn. pridržiavať: d. niekomu rebrík, stoličku; d. dieťaťu fľašku, hrnček
7. (koho, čo) ▶ niesť istú ťarchu; syn. podopierať: d. bezvládneho; nosníky držia most; klenbu držia štyri stĺpy; Ďuro Vrchár kládol polená zviazané povrieslami, ktoré mali držať hrebeň stohu, aby ho vietor nerozčuchral. [J. Jonáš]; Prepáčte, pán poručík, nohy ma nedržia. [L. Ťažký] nevládzem stáť
8. (čo) ▶ spôsobovať, aby niečo ostávalo v pôvodnom, nezmenenom stave; syn. zadržiavať, udržiavať: pôda dobre drží vlahu; pec dlho drží teplo
9. ▶ zostávať v nezmenenej polohe, v nezmenenom stave a pod.; byť pripevnený, upevnený, spevnený; byť celistvý, súdržný, stabilný, pevný: klinec drží v stene; prilepená podošva drží pevne; farba, omietka dobre drží; cement netvrdne a nedrží; Bol otrhaný ako lipa. Bol vôbec div, že tie handry na ňom ešte držali. [Ľ. Zúbek]; Túto sekeru mi ešte tvoj starý otec zasadzoval, a stále drží. [Vč 1964]
10. (čo) ▶ mať obsadené (obyč. silou, vojensky), okupovať; vopred zaistiť, zabezpečiť, rezervovať: vojaci držia budovu; Sadol si k stolu tak, že ostalo okolo neho dosť miesta, aby mohol držať jedno pre Vlastu. [K. Lazarová]; Držím ti toto miesto i stôl v kancelárii. [P. Karvaš] rezervujem ti zamestnanie, prácu
11. (čo) ▶ mať v držbe al. vo vlastníctve; byť držiteľom al. vlastníkom: d. (si) byt; nelegálne držané zbrane; d. rekord byť jeho nositeľom; Pre zeleninu sa nevyplatí držať záhradu. [J. Alexy]; Kedysi bohatú rovinu držala grófka. [D. Tatarka]; Dve izby sa nám neoplatí držať. [V. Šikula]; Časť akcií zostala v držaní Fondu národného majetku. [NS 1995]
12. (čo) ▶ venovať sa chovu domácich zvierat; syn. chovať, dochovávať: d. zvieratá; d. kravy, ovce; d. psa, mačku; d. včely; Odkorkovci držali voľakedy dva kone. [R. Jašík]
13. (koho) ▶ znášať výdavky za niekoho; syn. vydržiavať: d. (si) učiteľa, pomocnicu (súkromne) zamestnávať; On, ako syn, a nevesta držia si mať medzi sebou. [D. Tatarka]
14. (koho, čo za čo) ▶ zaujímať postoj k niekomu, niečomu, zmýšľať o niekom, o niečom istým spôsobom; syn. pokladať, považovať, mať: d. niekoho za blázna; doteraz som ho držal za priateľa, ale ma sklamal; d. si niečo za povinnosť; Nemusíš na každej porade dokazovať opak len preto, aby ťa svet držal za múdreho. [Ľ. Smrčok]
15. (čo) ▶ plniť niečo sľúbené, dohodnuté a pod.; syn. dodržiavať: vie d. dané slovo; d. dohodnutú líniu postupu; Tento termín investor ešte stále drží, zmluvne ho má zabezpečený. [Vč 1964]
16. zastaráv. (na čo) ▶ dávať si záležať na niečom, venovať starostlivosť niečomu; dbať na niečo; zachovávať niečo: d. na poriadok; d. na oblečenie, na pekné šaty; d. na staré zvyky; Starší tomu sväte verili, mladších učil Hurban, aby nedržali na podobné povery. [A. Lacková-Zora]
17. (koho, čo) ▶ byť zaujatý, uchvátený niečím; robiť niečo s veľkým zaujatím: drží ho hudba, šport; Keď práca nedrží človeka, nedá sa hovoriť o disciplíne a poriadku. [V. Mináč]; Som zvedavá, dokedy ťa to [cvičenie] bude držať. [V. Šikula]
18. (s kým) ▶ prejavovať náklonnosť niekomu, mať sympatie k niekomu; byť na strane niekoho; syn. nadŕžať: d. so štrajkujúcimi; žiaci držia s učiteľom; d. spolu, pokope podporovať sa, byť vzájomní, jednotní; Drží s tými, ktorí sú moji nepriatelia. [J. Barč-Ivan]; Keď bol ešte mladý, držal s mamou, chápal jej náreky. [M. Krno]; Z poddôstojníkov nikoho poslať nemôžem, lebo držia s mužstvom. [R. Jašík]
19. hovor. (na koho) ▶ prechovávať náklonnosť, sympatie k niekomu; dať na niekoho; lipnúť na niekom: drží na staršieho brata; Lebo tá prenáramne drží na farára. [K. Lazarová]; Vždy som na vás držal, pani Madlén. [V. F. Šikula]
20. (koho, čo) ▶ dodávať silu, oduševnenie a pod.; udržiavať; posilňovať: drží ho pevná viera v dobro; Čo ich držalo všetkých, bol krásny cieľ a veľká idea. [A. Lacková-Zora]; Práve myšlienka naň ma v najťažších chvíľach držala pri živote. [K. Jarunková]; Vedomie, že je lepší ako Pajer, to bolo jediné, čo ho držalo. [R. Jašík]
21. iba v 3. os. sg. a pl. hovor. (koho, čo) ▶ nadobudnúť nad niekým moc; ovládnuť, premôcť, zmocniť sa niekoho (o telesných al. duševných stavoch): drží ho kašeľ; drží ju zlosť, zlá nálada; V bolestiach, čo matku držali posledné tri dni, stratila zvyšok ľudskej podoby. [R. Jašík]; Aby ho zrádnik pochytil, aby ho mrcha nemoc držala. [Ľ. Smrčok] kliatba, želanie niečoho zlého
22. (čo; koho v čom; koho, čo pod čím) ▶ ako formálne sloveso tvorí významový celok s pripojeným podstatným menom: d. reč, prednášku rečniť, prednášať; d. kázeň kázaťi fraz.; d. stráž strážiť; d. čestnú stráž vzdávať poctu pri slávnostných príležitostiach; d. službu mať, vykonávať; d. prvenstvo, primát byť prvý; d. tempo nezaostávať; d. diétu nejesť isté druhy potravín zo zdravotných dôvodov; d. pôst postiť sa; d. hladovku neprijímať potravu, obyč. na protest; d. smútok a) smútiť (za nebohým) b) nosiť čierny odev na znak smútku (za nebohým); d. niekoho v napätí napínať; d. niečo v evidencii evidovať; d. niekoho, niečo pod dohľadom, pod kontrolou dohliadať, kontrolovať; d. na pamäti pamätať si; poľov. d. stopu (o psoch) stopovať, sledovať (poľovnú zver)
fraz. držať niečo ako hluchý dvere a) pevne b) zanovito; držať groš a) byť sporovlivý b) byť lakomý; hrub. držať hubu/papuľu/zobák mlčať, čušať; hrub. držať hubu a krok mlčať, čušať; nesmieť vyjadriť svoju mienku; držať chrbát niekomu kryť, ochraňovať niekoho (obyč. v riskantnej, nelegálnej a pod. činnosti); držať jazyk za zubami a) mlčať, čušať b) nič neprezradiť; držať kasu viesť (domáci) rozpočet; držať kázeň niekomu veľmi hrešiť niekoho; držať krok s niekým, s niečím udržiavať si potrebnú úroveň, nezaostávať; držať niekoho, niečo ako vo vatičke/ako za sklom úzkostlivo opatrovať, chrániť; prejavovať prehnanú starostlivosť; držať niekoho ako v železách veľmi pevne; držať niekoho na dištanc al. držať [si] niekoho od tela zachovávať odstup; držať niekoho, niečo na muške sústreďovať pozornosť na niekoho, na niečo; držať niekoho, niečo na nohách podopierať, podporovať; (pomáhať) udržiavať na istej úrovni; držať niekoho na posmech zosmiešňovať; držať niekoho na reťazi/na motúze nedať voľnosť niekomu, obmedzovať niekoho; držať niečo na uzde byť zdržanlivý, ovládať sa v prejavoch niečoho; držať niekoho na [pevnej/silnej/mocnej/krátkej] uzde al. držať niekoho nakrátko/v cviku al. zastar. držať niekoho pod feruľou prísne vychovávať; držať niekoho nad vodou pomáhať niekomu obstáť, vydržať; držať niekoho o hlade a smäde nedávať jesť a piť; držať niekoho, niečo pod kľúčom/pod zámkou opatrovať, mať niekoho zamknutého, niečo zamknuté; držať niekoho pod papučou mať v područí, podriaďovať si niekoho (obyč. o mužovi v manželstve); držať niečo pod pokrievkou zatajovať niečo; držať niečo pod siedmimi zámkami úzkostlivo skrývať; držať niekoho pri zemi nútiť konať reálne; držať niečo v hlave pamätať si; držať niekoho v hrsti mať proti nemu dôkazy; držať niekoho v okovách/v železách väzniť; držať niečo v rukách ovládať; držať niečo v sebe nepovedať, neprezradiť, nezdôveriť sa; držať niekoho v šachu ovládať, mať v moci niekoho; držať niekoho za slovo žiadať od niekoho splniť sľub; držať niekomu stranu nadŕžať, byť naklonený niekomu al. prejaviť súhlas s niekým; držať nos hore byť namyslený; držať ochrannú ruku nad niekým, nad niečím ochraňovať niekoho, niečo; držať palce/palec/prsty niekomu želať úspech, dobrý koniec; držať s pánom i furmanom byť falošný, dvojtvárny, byť bezzásadový; držať [si] nervy pokope byť psychicky odolný; nebyť nervózny; držať slovo ako pes chvost nevedieť dodržať slovo; držať všetky nitky v rukách mať vplyv, moc nad niečím, všetko ovládať; držať vysoko hlavu byť pyšný, hrdý; držať žezlo [pevne] v rukách vládnuť, ovládať; niečo niekoho drží v pazúroch ovláda ho, má nad ním moc; niekoho niečo drží pri živote núti ho žiť; niekoho niečo drží za srdce niekto prežíva, preciťuje niečo; [pevne] držať opraty/veslo/uzdu/kormidlo/taktovku [v ruke/v rukách] vládnuť, riadiť, viesť; vedieť držať pero vedieť písať, tvoriť
opak. držiavať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 6podržať, k 15dodržať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotudaťpotrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlovidieťhľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospechdržať: drží na oblečeniepričiňovať sausilovať sasnažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v bytebedliťbdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detívšímať sibrať ohľaddávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory inýchzachovávaťrešpektovaťuznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu


držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradliazvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučkunár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásadspravovať sariadiť sa: riadiť sa svojím presvedčenímnespúšťať sanezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej vieryzachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

3. neprerušene pokračovať v čase • trvaťpretrvávaťžiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkáchjestvovaťexistovaťbyť: problémy stále existujú, súudržiavať sakniž.: dlieťtlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžbazachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa


držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťaminár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album

2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavaťmať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadkunár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore

3. mať uložené, uschované • prechovávaťmať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezoreuschovávaťopatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom miesteskrývaťukrývaťschovávaťprekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnicichovať: všetky staré listy chová v bielizníkunár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci

4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovozachovávaťplniťspĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky

5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať


fanúšikovať hovor. želaním úspechu podporovať niekoho v niečom • hovor. drukovať: fanúšikovali sme, drukovali sme domácemu mužstvu, expedícii výskumníkovfraz. držať palce: držia nám palce, aby sme vyhralisubšt. fandiť • expr. kmotrovať (Tatarka)


hájiť 1. chrániť pred vstupom, pred odcudzením a pod. (ako hájnik) • strážiť: háji, stráži vinicu, sadhovor. expr. vartovať: vartuje hroznodohliadaťdozeraťchrániť: dohliada na zver v lese, chráni judržať strážmať stráž: drží stráž nad revírom, má stráž v revírehovor. hájničiť (byť hájnikom)

2. p. brániť 1, stáť1 4


chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkompestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včelyexpr. piplať sanár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatkaexpr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťaživiť: živiť mláďa mliekomdojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rokplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľahovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchaťnapchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiťnasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

3. p. živiť 1


chrániť poskytovať ochranu • ochraňovaťbrať do ochrany: deti treba chrániť, ochraňovať pred úrazomstrážiťbyť na strážidržať stráž (chrániť pred vstupom, odcudzením a pod.): strážiť svoje územiebrániťobraňovať (nedovoliť škodlivo zasahovať): prírodu treba brániť pred vandalminár. verestovať: verestuje rodinuhájiťobhajovať (chrániť argumentmi): háji, obhajuje slabšíchkniž. zried. štítiť (Kukučín)kryť: zákopy kryjú vojakovhovor. dekovať (odvádzať do bezpečia): dekuje deti pred rozhnevaným otcom

p. aj šetriť 3


mať2 1. byť vlastníkom (stále al. na istý čas) • vlastniť: má, vlastní pekný domdisponovať (zároveň narábať niečím): štát disponuje peniazmipožívať (mať a užívať): požívať slobodu, úctu

2. dočasne nechať niečo umiestnené • držať: mal, držal v ruke hrnčekuschovávaťprechovávať (mať niečo schované): uschovávali zbrane v pivnici

3. p. obsahovať 4. p. pokladať 5. p. nabádať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

držať, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) mať v ruke, v rukách, v zuboch ap., nepúšťať: d. kladivo, pero v ruke, fajku v zuboch, d. niekoho za ruku, za vlasy

hovor. d. niekomu palce priať, aby sa mu niečo podarilo; d. niekoho v hrsti ovládať; d. uzdu, veslo, opraty v ruke riadiť, viesť, byť vedúcou osobou; drží ho hnev, strach ap. hnevá sa, bojí sa ap.; d. niekoho za slovo žiadať splnenie sľubu;

2. (koho, čo) nútiť niekde zostať, nedovoľovať pohyb, nasilu zdržiavať: d. niekoho vo väzení; výpravca drží dlho vlak v stanici

d. niekoho na uzde, na reťazi, d. niekoho nakrátko prísne s niekým zaobchádzať, obmedzovať ho v konaní, nedovoľovať mu činnosť; nik ťa tu nedrží môžeš odísť, odíď; d. niekoho v šachu, v osídlach ovládať, mať v moci; vulg. d. hubu nehovoriť, mlčať;

3. (čo, zried. i koho) zachovávať, udržiavať v nejakom stave: d. šaty v poriadku, stroje v dobrom stave, d. ľud v porobe, d. zmluvu v tajnosti, d. telo rovno

d. slovo plniť sľúbené; d. krok a) ísť rovnakým krokom, ísť v tempe; b) zachovávať patričnú úroveň, nedať sa predstihnúť; hovor. d. nos hore byť namyslený;

4. (čo, koho) uschovávať, prechovávať, opatrovať, mať uschované ap.: d. zemiaky v komore, v pivnici, d. knihy v stole, v knižnici, d. ruku vo vrecku, d. si ruky nad ohňom hovor.: d. si niečo v hlave pamätať si; d. ochrannú ruku nad niekým chrániť ho; d. niekoho na muške bedlivo pozorovať (obyč. so zlými úmyslami); d. niečo pod kľúčom, pod zámkou opatrovať za zamknutými dverami, mať zamknuté; d. niečo pod siedmimi zámkami úzkostlivo skrývať; d. niekoho, niečo za sklom úzkostlivo chrániť, ochraňovať; je, akoby ho za sklom držal slabý, bledý, neotužilý; d. jazyk za zubami nehovoriť, mlčať; d. niekoho, niečo o hlade, o smäde trápiť hladom a smädom; d. si nos doma byť doma;

5. (koho, čo) podopierať, niesť na sebe nejakú ťarchu: stĺpy držia klenbu; Nevládal na nohách stáť, takže ho tí holomci museli odniesť z voza a držať, kým ho kat nezmárnil. (Jégé)

6. hovor. (čo) pestovať, dochovávať (o domácich zvieratách): d. kone, ovce, včely;

7. hovor. (koho, čo) znášať výdavky na niečo, vydržiavať: d. si učiteľa, sluhu; d. salaš (Kuk.);

8. ľud. (koho, čo za čo) pokladať, považovať: d. niekoho za blázna, za priateľa, d. si niečo za povinnosť;

9. ľud. (na koho, na čo) dbať, mať zreteľ: d. na seba, d. na pekné šaty;

10. ľud. (čo) konať, robiť, mať: d. reč, zábavu, kázeň, stráž

d. niekomu kázeň hrešiť, karhať niekoho, dohovárať niekomu;

11. (s kým) byť v spojenectve, sympatizovať, nadŕžať niekomu: Drží s nami a preto sa mu odpúšťa mnohé previnenie. (Jégé)

d. spolu, vedno navzájom sa podporovať, zastávať, jednotne konať; ľud. d. niekomu stránku nadŕžať, zastávať sa niekoho;

12. byť pripevnený, lipnúť: podošva, klinec v stene, farba na skle (dobre, zle) drží;

13. (čo) mať obsadené, okupovať: d. niekomu miesto; vojsko drží cestu, mesto, dôležitý strategický bod;

opak. držiavať, -a, -ajú

|| držať sa

1. (čoho, koho, za čo, na čom i bezpredm.) byť prichytený, prichytávať sa, chytať sa, zachytávať sa: d. sa zábradlia, d. sa za hlavu, d. sa na povraze; dobre, zle, slabo sa d.

ľud. d. sa za pasy zápasiť; hovor. posmeš. d. sa materinej (ženinej) sukne báť sa samostatne konať; hovor. d. sa niekoho (niečoho) zubami-nechtami húževnato, vytrvale; ľud. duša sa ho už ledva drží je na smrť chorý;

2. (čoho, koho) zotrvávať pri niečom, nezanechávať, neopúšťať, nezriekať sa niečoho, niekoho: d. sa vína, poslednej možnosti, svojho náhľadu, presvedčenia, d. sa starých priateľov;

3. (čoho, koho) postupovať, správať sa podľa niečoho al. niekoho, pridŕžať sa: d. sa spravodlivej zásady, d. sa predlohy, inštrukcií, rady, vzoru, živého príkladu

d. sa vlastného rozumu spoliehať sa na vlastný úsudok, na vlastné schopnosti; ľudí sa raď, svojho rozumu sa drž (prísl.); d. sa litery chápať niečo doslovne, formálne;

4. (čoho, koho, s kým, pri kom, pri čom) byť v blízkosti, nevzďaľovať sa, byť pri niečom, pri niekom: d. sa pece, pri peci, pri dome, d. sa s priateľom, d. sa spolu, cesta sa drží rieky, d. sa cesty, pravého brehu rieky, d. sa smeru;

5. udržovať sa, odolávať, zachovávať sa, trvať: Od rieky Moravy i na západ slovanský živel držal sa i po zaniknutí Veľkej Moravy. (Škult.)

hovor. d. sa nad vodou zachovávať úroveň, neupadať;

6. počínať si, správať sa, vystupovať: d. sa chlapsky, dobre, statočne, pekne, skromne, pyšne, zle;

7. hovor. (na koho, na čo) spoliehať sa: d. sa na sľuby; Držal som sa na Mrvovcov — ani riadu som nenadobúdal. (Kuk.)

8. ľud. (za koho, za čo) pokladať sa: Držal sa za dynastu. (Jégé)

9. nachádzať sa, vyskytovať sa, žiť: v horách sa držia hôrne zvieratá; v dierach sa držia líšky, myši ap.;

opak. držiavať sa

Morfologický analyzátor

držať nedokonavé sloveso
(ja) držím VKesa+; (ty) držíš VKesb+; (on, ona, ono) drží VKesc+; (my) držíme VKepa+; (vy) držíte VKepb+; (oni, ony) držia VKepc+;

(ja som, ty si, on) držal VLesam+; (ona) držala VLesaf+; (ono) držalo VLesan+; (oni, ony) držali VLepah+;
(ty) drž! VMesb+; (my) držme! VMepa+; (vy) držte! VMepb+;
(nejako) držiac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor