Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs ssj ssn hssj subst

drôt -u m. kovové vlákno získané ťahaním al. valcovaním: oceľový, medený d., ťahaný d., zväzok d-ov; stiahnuť nádobu d-om;

pren. hovor. mať niekoho na d-e pri telefóne

ide to ako po d-e, po masle ľahko; (mať) vlasy ako d-y tvrdé;

drôtený, drôtový príd.: d-ené pletivo; d-ový rozhlas prenášajúci programy po vedení;

drôtik -a m. (veľmi) tenký drôt

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
drôt ‑u m.; drôtený, drôtový; drôtik ‑a m.

drôt -tu pl. N -ty m.

drôt -tu pl. N -ty m. ⟨nem.⟩ ▶ dlhý, ohybný, kovový predmet s malým kruhovým prierezom: tenký, silný d.; dvojmetrový medený d.; kotúč pichľavého drôtu; šperky z drôtu; narovnať, ohnúť, rozstrihnúť d.; natiahnuť oceľový d.; spojiť dva mosadzné drôty; pripevniť niečo drôtom; navíjať d. na cievku; d. zhrdzavel; šarkan sa zachytil na drôtoch; (prv) rozhlas po drôte drôtový rozhlas; hut. ťahaný d. vyrobený ťahaním; valcovaný d. vyrobený valcovaním; eltech. elektrický, izolovaný, odporový, prívodný, vodivý d.; zvárací d.; drôty elektrického, telefónneho vedenia; telegrafné drôtyza ostnatým drôtom (v r. 1948 – 1989) o krajinách západne od bývalého Československa ◘ fraz. ide to ako po drôte ľahko; vlasy ako drôty tvrdé a rovné; byť na drôte/na druhom konci drôtu al. mať niekoho na drôte telefonovať s niekým ▷ drôtik -ka pl. N -ky m. zdrob.: tenký, zahnutý d.; strieborný, medený d.; volfrámový d. v žiarovke; rozžeraviť d.; d. sa prepálil; zapojiť drôtikmi; drôtiky na umývanie riadu

-ôt/15037: substantíva m. neživ. N+A sg. 870 drôt/677 knôt/193

drôt -u m. ‹n› tech. hutný výrobok, obyčajne malého kruhovitého prierezu a väčšej dĺžky, vyrábaný valcovaním al. pretláčaním za tepla al. ťahaním za studena: medený d.; telefónne d-y; pletací d.; ostnatý d.;

drôtový príd.: oznam. tech. d. rozhlas na princípe telefónu, zariadenie na taký prenos

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

drôt, -u m. kovové vlákno: oceľový, mäkký, tenký, hrubý d.; pichľavý d.; el. tech. izolovaný, odporový, prívodný d.;

drôtený i drôtový príd. z drôtu: d. plot, d-é pletivo, d-é lano;

drôtik, -a m. zdrob.

drát p. drôt


drôt m. (drót, drát, druat)
1. csl kovové vlákno: Druoti zme mali železnie a bronzovie (Val. Dubová DK); Desku som hiba tak stähnú druatom (Brusník REV); Volakedi drotári prasknuté hrnce pozliepali drótom (Trstie ILA); Natiahni nat plot drátu, abi chlapčiská nepreliezali! (Brezová p. Brad. MYJ); Drutare chasnovaľi na drutovaňe harčkoh drut (Hubošovce SAB)
L. telegrafné dróti (Bánovce n. Bebr.)- telegrafné vedenie; pichaci drut (Geraltov SAB), koľaci drut (Dl. Lúka BAR) - pichľavý drôt; španovaci drut (Vinné MCH) - napínací drôt; korene vedené na dróti (Trakovice HLO) - spôsob vedenia viniča
F. akie máž vlasi ako druoťi (Pukanec LVI) - veľmi tvrdé; tvardi jag drut (Markušovce SNV) - veľmi tvrdý; už jej založiľi drud na hlavu (Hrabkov PRE) - stala sa nevestou (otočením vlasov okolo drôtenej podložky pri čepčení)
2. štrbavá časť ostria, ktorá sa odstraňuje pri brúsení nástroja: Druot sa z brúseniho želieska octraňuje brúson (Pukanec LVI)
3. expr. silný nápoj: druot (Bobrovec LM); drôtový príp. zried. k 1: S takima druotovejma zubami (V. Lom MK); druotoví (V. Bielice TOP)


drôtový p. drôt


drót p. drôt


druat p. drôt

drát, drátový p. drôt


drôt [-ôt, -ót, -át] m kovové vlákno: druotu železneho zwazek (LIETAVA 1633); geden čepček striberneho druotu a druhi zlateho dratu (ZVOLEN 1679); drath na wonyaczky suczy (BECKOV 1729); calamis: kuďerawy drot (KS 1763) nástroj na kaderenie vlasov; -ový príd: mreže druotowe (BYTČA 1614); reczicza dratowa (BÁNOVCE n. B. 1733); -ik, -ok dem: z druotku uzdenycze (LIETAVA 1633); prawau rukau wytáhne drotjk (ZK 1778)

drôt
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) drôt
G (bez) drôtu
D (k) drôtu
A (vidím) drôt
L (o) drôte
I (s) drôtom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) drôty
G (bez) drôtov
D (k) drôtom
A (vidím) drôty
L (o) drôtoch
I (s) drôtmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

a tretí drôt bol et un troisième fil était
drôtov, ktoré musia zostať fils, qui doivent rester
izolovaných drôtov a káblov de fils et de câbles isolés
na drôty a káble pour fils et câbles
profily, drôty alebo podobné profilés, fils ou similaires
sieťoviny, káblov a drôtov mailles, câbles et fils
tretí drôt bol natiahnutý un troisième fil était tendu
z ocele alebo oceľového drôtu 7313 kg ou d'acier 7313 kg
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu