drôt -u m. kovové vlákno získané ťahaním al. valcovaním: oceľový, medený d., ťahaný d., zväzok d-ov; stiahnuť nádobu d-om;
pren. hovor. mať niekoho na d-e pri telefóne
● ide to ako po d-e, po masle ľahko; (mať) vlasy ako d-y tvrdé;
drôtený, drôtový príd.: d-ené pletivo; d-ový rozhlas prenášajúci programy po vedení;
drôtik -a m. (veľmi) tenký drôt
drôt -tu pl. N -ty m.
drôt -tu pl. N -ty m. ⟨nem.⟩ ▶ dlhý, ohybný, kovový predmet s malým kruhovým prierezom: tenký, silný d.; dvojmetrový medený d.; kotúč pichľavého drôtu; šperky z drôtu; narovnať, ohnúť, rozstrihnúť d.; natiahnuť oceľový d.; spojiť dva mosadzné drôty; pripevniť niečo drôtom; navíjať d. na cievku; d. zhrdzavel; šarkan sa zachytil na drôtoch; (prv) rozhlas po drôte drôtový rozhlas; hut. ťahaný d. vyrobený ťahaním; valcovaný d. vyrobený valcovaním; eltech. elektrický, izolovaný, odporový, prívodný, vodivý d.; zvárací d.; drôty elektrického, telefónneho vedenia; telegrafné drôty □ za ostnatým drôtom (v r. 1948 – 1989) o krajinách západne od bývalého Československa ◘ fraz. ide to ako po drôte ľahko; vlasy ako drôty tvrdé a rovné; byť na drôte/na druhom konci drôtu al. mať niekoho na drôte telefonovať s niekým ▷ drôtik -ka pl. N -ky m. zdrob.: tenký, zahnutý d.; strieborný, medený d.; volfrámový d. v žiarovke; rozžeraviť d.; d. sa prepálil; zapojiť drôtikmi; drôtiky na umývanie riadu
drôt -u m. ‹n› tech. hutný výrobok, obyčajne malého kruhovitého prierezu a väčšej dĺžky, vyrábaný valcovaním al. pretláčaním za tepla al. ťahaním za studena: medený d.; telefónne d-y; pletací d.; ostnatý d.;
drôtový príd.: oznam. tech. d. rozhlas na princípe telefónu, zariadenie na taký prenos
drôt, -u m. kovové vlákno: oceľový, mäkký, tenký, hrubý d.; pichľavý d.; el. tech. izolovaný, odporový, prívodný d.;
drôtený i drôtový príd. z drôtu: d. plot, d-é pletivo, d-é lano;
drôtik, -a m. zdrob.
drát p. drôt
drôt m. (drót, drát, druat) 1. csl kovové vlákno: Druoti zme mali železnie a bronzovie (Val. Dubová DK); Desku som hiba tak stähnú druatom (Brusník REV); Volakedi drotári prasknuté hrnce pozliepali drótom (Trstie ILA); Natiahni nat plot drátu, abi chlapčiská nepreliezali! (Brezová p. Brad. MYJ); Drutare chasnovaľi na drutovaňe harčkoh drut (Hubošovce SAB) L. telegrafné dróti (Bánovce n. Bebr.)- telegrafné vedenie; pichaci drut (Geraltov SAB), koľaci drut (Dl. Lúka BAR) - pichľavý drôt; španovaci drut (Vinné MCH) - napínací drôt; korene vedené na dróti (Trakovice HLO) - spôsob vedenia viniča F. akie máž vlasi ako druoťi (Pukanec LVI) - veľmi tvrdé; tvardi jag drut (Markušovce SNV) - veľmi tvrdý; už jej založiľi drud na hlavu (Hrabkov PRE) - stala sa nevestou (otočením vlasov okolo drôtenej podložky pri čepčení) 2. štrbavá časť ostria, ktorá sa odstraňuje pri brúsení nástroja: Druot sa z brúseniho želieska octraňuje brúson (Pukanec LVI) 3. expr. silný nápoj: druot (Bobrovec LM); drôtový príp. zried. k 1: S takima druotovejma zubami (V. Lom MK); druotoví (V. Bielice TOP)
drôtový p. drôt
drót p. drôt
druat p. drôt
drát, drátový p. drôt
drôt [-ôt, -ót, -át] m kovové vlákno: druotu železneho zwazek (LIETAVA 1633); geden čepček striberneho druotu a druhi zlateho dratu (ZVOLEN 1679); drath na wonyaczky suczy (BECKOV 1729); calamis: kuďerawy drot (KS 1763) nástroj na kaderenie vlasov; -ový príd: mreže druotowe (BYTČA 1614); reczicza dratowa (BÁNOVCE n. B. 1733); -ik, -ok dem: z druotku uzdenycze (LIETAVA 1633); prawau rukau wytáhne drotjk (ZK 1778)