Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj sss ssj ma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dozvedieť sa ‑zvie ‑zvedia ‑zveď! ‑zvedel dok.

dozvedať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok. 1. (čo; čo o kom, o čom; čo od koho) ▶ získavať správy, informácie: d. sa niečo, o niečom z novín, z rádia; d. sa neuveriteľné veci; z knihy, z materiálu, z prameňov sa dozvedáme zaujímavé skutočnosti; z jeho listu sa dozvedáme, že sused zomrel; Ženy sa dozvedajú, čo už dávno vedia. [F. Hečko]; Nakoniec sa dozvedám, že mám pracovať v krajskom meste. [V. Beniak]
2. (na koho, na čo; ø; s vedľajšou vetou) ▶ otázkami prejavovať záujem o niekoho, o niečo; syn. pýtať sa, vypytovať sa, dopytovať sa, prezvedať sa: d. sa na cestu, na výsledok; kdekoho sa naňho dozvedala; dozvedal sa, či je žena doma; Nešťastný otec sa začal dozvedať, písať na rozličné strany, ale podistým bolo neskoro. [M. Urban]
dok. k 1dozvedieť sa


dozvedieť sa -vie sa -vedia sa -veď sa! -vedel sa -vediac sa dok. (čo; čo o kom, o čom; čo od koho) ▶ získať správu, informáciu, dopočuť sa, dočítať sa: d. sa radostnú novinu; d. sa niečo z novín, z televízie; výsledky sa dozvieme zajtra; nesmie sa o tom nič d.; od koho si sa to dozvedel?; náhodou sme sa dozvedeli, že ovdovel; nikdy sa nedozvieme, ako sa to stalo; Dnešný človek sa chce za krátky čas dozvedieť veľa nového. [LT 1998]nedok.dozvedať sa

dozvedieť sa získať správu, informáciu • zvedieť: dozvedel sa, zvedel pravdu; z listu sa všetko dozvedeldopočuť sapočuť (sluchom sa dozvedieť): dopočuli sa, počuli, čo sa stalodočítať sa (čítaním): dočítala sa o novej knihezastar. dovedieť sa: dovedeli sa to náhodoupodozvedať sa (postupne, viac vecí): pomaly sa podozvedal, čo bolo za tým


počuť 1. vnímať, prijať sluchom • začuť: počuli sme, začuli sme vonku krokyzachytiť: zachytil jemný šuchothovor. očuťhovor. zastar. občuť: očul som podozrivé štrkotaniezastar. započuť: započuli tiché hlasyzastar. zaslúchnuť (Dobšinský)zastar. uslyšať: mládenec uslyšal kráľovu výzvuhovor. chyrovať: ani vtáčika-letáčika tu nechyrovaťkniž. slýchať: kto to kedy slýchal, aby deti rodičom porúčalikniž. čuť: nič nečuť od susedovpopočúvať (počuť na viacerých miestach al. viackrát): všeličo po meste popočúval

2. získať, dostať informáciu, správu (prostredníctvom sluchu) • dopočuť sa: od známych sme sa dopočuli novinudozvedieť sa: o zemetrasení som sa dozvedel z rádia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dozvedať sa, -á, -ajú nedok.

1. (na koho, na čo, bezpredm. i so spoj. či) vypytovať sa, dopytovať sa: d. sa na cestu, smer; „Tak tkať budeš?“ dozvedá sa Zoboľka. (Tim.); d. sa, či je niekto doma;

2. (čo, o kom, o čom) získavať, dostávať zprávy, informácie: Konečne sa dozvedám, že nemá na cestu. (Jes.) O Kalinčiakových rodičoch dozvedáme sa zo synovej autobiografie. (Mráz);

dok. k 2 dozvedieť sa


dozvedieť sa, -vie, -vedia dok. (čo o čom, o kom, od koho) dopočuť sa, získať, dostať zprávu, informácie, zvedieť: Chce sa dozvedieť podrobnosti. (Kuk.) My sme sa chytro dozvedeli, čo sa stalo. (Jégé) Vtedy sa Ráztočania dozvedeli, že šrapnel sa trhá vo vzduchu. (Urb.); d. sa o najnovších medzinárodných udalostiach; d. sa novinu od priateľa;

nedok. dozvedať sa

Morfologický analyzátor

dozvedieť dokonavé sloveso
(ja) dozviem VKdsa+; (ty) dozvieš VKdsb+; (on, ona, ono) dozvie VKdsc+; (my) dozvieme VKdpa+; (vy) dozviete VKdpb+; (oni, ony) dozvedia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dozvedel VLdsam+; (ona) dozvedela VLdsaf+; (ono) dozvedelo VLdsan+; (oni, ony) dozvedeli VLdpah+;
(ty) dozveď! VMdsb+; (my) dozveďme! VMdpa+; (vy) dozveďte! VMdpb+;
(nejako) dozvediac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

dozvedieť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor